región Kysuce - WebSlovensko.sk
dnes je: pondelok 17.december 2018 - kalendarium

región Kysuce

Región Kysuce dostal pomenovanie podľa rieky, ktorá ním prechádza. Alebo to bolo naopak? Dnes to už nik nevyrieši. Každopádne rieka Kysuca zohrala v živote miestnych obyvateľov dôležitú úlohu. Inšpirovala ich a pomohla im vytvoriť pozitívny vzťah ku rodnému kraju.

región Kysuce




Kysuca preteká stredom tohto chudobného regiónu a jej ústie do Váhu leží tri kilometre za južnou hranicou regiónu, ktorý opúšťa Kysuckou bránou.

Kysuce boli vždy akosi bokom od diania na ostatnom území Slovenska. Doplácali na svoju polohu na slovensko-moravsko-poľskom pomedzí. Západnú hranicu Kysúc tvorí štátna hranica s Českou republikou, na severe susedia Kysučania s Poľskom. Na východe siahajú k hrebeňu Kysuckej vrchoviny, ktorá spolu s Kysuckou bránou (prielom cez pásmo brál pri Brodne, kde opúšťa rieka Kysuca územie regiónu) tvorí južnú hranicu regiónu.

Kysuce sa spolu s Oravou stali synonymom biedy a hladu. Priemysel a urbanizácia si sem našli cestu až po druhej svetovej vojne. Dovtedy museli Kysučania využiť len to, čo im ponúkal les alebo málo úrodné kamenisté polia. Až vybudovanie železnice prinieslo viac radosti na Kysuce. Otvoria možnosti zamestnať sa.

ČADCA

  • Centrum regiónu
  • Pôdorys mesta pripomína ľudskú dlaň, z ktorej vybieha päť prstov, čiže nastavaných bočných dolín
  • prvá písomná zmienka o existencii osady je až z roku 1565.
  • osada ťažila z veľmi výhodnej polohy na križovatke obchodných ciest vedúcich z Uhorska na Moravu a do Sliezka a preto čoskoro prerástla svojich susedov. Od roku 1676 mala vlastnú farnosť a zriadením sídla kysuckého dištriktu strečianskeho panstva v roku 1769 Čadca získala funkciu centra regiónu. V roku 1778 ju Mária Terézia povýšila na mesto. V revolučnom roku 1848 na čadčianskej fare krátko sídlila Slovenská národná rada vedená Jozefom Miloslavom Hurbanom a Ludovítom Štúrom a v decembri toho istého roku tu vzniklo pamätné prehlásenie k slovenskému národu. V Čadci sa súčasne zhromažďovali dobrovoľníci, ktorí tiahli na Budatín, kde sa spojili s cisárskym vojskom a spoločnými silami porazili maďarskú revolučnú gardu.
  • V roku 1854 do Čadce prišiel básnik Janko Kráľ a päť rokov tu pôsobil ako adjunkt slúžnovského úradu.
  • K najväčšiemu rozmachu mesta došlo v 20.storočí . Ku pílam a mlynom pribudla továreň na výrobu textilu, ktorá sa stala hlavným zamestnávateľom Horných Kysúc.
  • mesto je mladé a mladými sú tam aj pamiatky. Barokový Kostol sv. Bartolomeja je najstaršia a najvýznamnejšia pamiatka v meste (súčasťou hlavného oltára je vzácny obraz popredného maliara J.B.Klemensa). Pri kostole stojí 19 chránených líp ako pamiatka na povstanie v roku 1848.
  • Námestie slobody (Mestský dom)
  • Kysucké múzeum - s expozíciou tradičnej ľudovej kultúry regiónu
  • V okolí Čadce leží na laze Liškovec turistická rozhľadňa
  • Kysucký maratón, lyžiarsky prechod Javorníkmi, festival duchovnej piesne Magnificant, jarmok (týžden po sv. Bartolomejovi)
  • zaujímaví rodácia: Karol Kállay

HORNÉ KYSUCE

  • malebná krajina okolo horného toku rieky Kysuca
  • Sú vtesnané medzi Javorníky a Turzovskú vrchovinu tvoriacu predhorie Moravsko-sliezkych Beskýd.
  • sú charakterizované množstvom kopaníc - zväčša zoskupených do vidieckých obydlí. Kopaničiari žili vo veľmi biednych podmienkach a mali mnoho detí. Výsledkom bolo preľudnenie krajiny. Pôda bola v dôsledku delenia majetku medzi viacerých potomkov značne rozdrobená. Na kopaniciach žilo ešte v polovici 20.storočia viac ako dve tretiny Kysučanov. Po druhej svetovej vojne nastalo masové sťahovanie do Čadce, Turzovky a dedín v doline Kysuce.
  • dediny Horných Kysúc - Oščadnica, Skalité, Raková



RAKOVÁ

  • rodisko Jána Palárika - dejateľa, spisovateľa a národného buditeľa
  • na počesť Palárika sa tu organizuje celoslovenská súťažná prehliadka ochotníckych divadelných súborov Palárokova Raková
  • Kostol Narodenia Panny Márie - dielo architekta J.Zíteka, ktorý projektoval Národné divadlo v Prahe, oltárny obraz robil J.B. Klemens

TURZOVKA

  • jej názov súvisí s Jurajom Thurzom, pánom Bytčianskeho panstva
  • pri jej zrode stál Adam Bonec a 40 rodín prvých kolonistov
  • Kostol Nanebovzatia Panny Márie s niekoľkými obrazmi J.B.Klemensa z rokov 1873-1882.
  • rodisko výtvarníka Ondreja Zimku a spisovateľa Rudolfa Jašíka
  • súsošie Drotár a ďžarek ako poctu drotárstvu
  • 1.júna 1958 sa tu Matúšovi Lašutovi zjavila Panna Mária - kysucké Lurdy
  • v roku 1992 dal kardinál Ján Chryzostom Korec súhlas na postavenie Kaplnky Panny Márie Kráľovnej pokoja
  • vrch Živcákova - pútnické miesto

ĎALŠIE ZAUJÍMAVÉ MIESTA

  • STAŠKOV (rodisko Jána Krónera)
  • KORŇA (Korniansky ropný prameň)
  • KLOKOČOV, VYSOKÁ NAD KYSUCOU (masaker počas 2.sv.vojny, starí rodičia astronauta Andrea Cernana)
  • MAKOV (križovatka dôležitých turistických trás), Veľký Javorník-kasárne(býval tam pašerácky hostinec, kedysi tu boli kasárne pre vojakov od roku 1833 - dnes klimatické kúpele)

VÝCHODNÉ A DOLNÉ KYSUCE

  • SKALITÉ (Goralské slávnosti)
  • SVRČINOVEC (na kopaniciach U Dejov v škole vyučoval Peter Jilemnický)
  • NOVÁ BYSTRICA (Múzeum kysuckej dediny, vodná nádrž)
  • NESLUŠA (má tu korene herečka nemej éri filmu Pola Negri).

OŠČADNICA

  • tretia najvýznamnejšia obec na Slovensku
  • vznikla v prvej polovici 18.storočia a jej názov pochádza od prídavného mena očadený
  • podáva svedectvo ako sa vypaľovaním menil les na lúky a polia. Podobný názov majú aj osady Horelica a Žiarec
  • noslohový kaštieľ - Kysucká galéria
  • lyžiarske strediská Dedovka a Lalíkovci
  • Oščadnická heligónka

KRÁSNO NAD KYSUCOU

  • jedno z najmladších miest na Slovensku ale jedna z najstarších obci na Kysuciach
  • prvá písomná zmienka z roku 1325
  • slúžila ako prekladisko švindľov a reziva

KYSUCKÉ NOVÉ MESTO

  • najstaršia písomná zmienka z roku 1244
  • 1321 a 1325 obec získala mestské privilégiá
  • menili sa majitelia - poľský kráľ Vladislav, alebo veľmož Ctibor (pán z Beckova)
  • v prvej polovici 15.storočia bolo mesto v rukách husitov a v roku 1698 bolo centrom vzbury proti vrchnosti
  • je plné historických pamiatok a mnohé z nich zničil požiar v roku 1905

PRÍRODNÉ KRÁSY

  • JAVORNÍKY (pod vrhom Hričovec vyviera priamo na hrebeni v nadmorskej výške 825m rieka Kysuca)
  • TURZOVSKÁ VRCHOVINA, Vojtovský prameň (slabo mineralizovaná voda s pravidelnými výronmi metánu, nazýva sa aj Slaný prameň), Bukovský prameň (sírovodíkový Bukovský prameň), kameňolom v lokalite Milošová-Megonky s unikátnymi kysuckými kamennými guľami
  • KLOKOČOVSKÉ SKÁLIE, CHKO Kysuce, Skalnaté diery (pseudokrasové jaskyňe)

Martin Šaro,   08 Oct 2018