región Gemer - WebSlovensko.sk
dnes je: pondelok 18.december 2017 - kalendarium

región Gemer

Región Gemer - kto by chcel obdivovať jeho krásy, musí sa vybrať na juh stredného Slovenska. Západnú hranicu regiónu ohraničuje hranica okresu Revúca. Zo severu vytvára prírodnú hranicu regiónu chrbát Volovských vrchov, ktoré súčasne vytvárajú prírodný predel medzi Gemerom a Spišom.


región Gemer

Východná hranica regiónu vedie cez východný okraj planiny Horný vrch a slovensko-maďarská hranica je jeho južnou hranicou.

ROŽŇAVA

  • Najväčšie mesto regiónu a jeho prirodzené centrum
  • Názov mesta pochádza od ruží (po nemecky Rosenau), ktoré rástli na slnečných svahoch pod vrcholom Rákoš. Ruža sa dostala do erbu mesta spolu s baníckymi nástrojmi kladivom a želiezkom.
  • Prvá zmienka o Rožňave pochádza z roku 1291 (osada Rosnoubana). Uhorský kráľ Ondrej III. ju daroval Ostrihomskému arcibiskupstvu.
  • Celá história je spojená s baníctvom V roku 1382 sa Rožňava stala slobodným banským mestom.
  • Rímskokatolícke biskupstvo – od roku 1776, Rožňava sa stala slobodným biskupským mestom.
  • Námestie baníkov – štvorcové námestie, ktoré sa začalo formovať od druhej polovice 13.storočia. Z námestia vedú štyri cesty ku jednotlivým mestským hradbám. Po zničení hradieb bolo možné námestie uzatvoriť vlastnými bránami. Dominantou námestia je mestská veža, ktorú postavili v rokoch 1643 až 1654. Vo veži je inštalovaná výstava o histórii mesta a veže.
  • Meštiacke domy na námestí vznikali nad pôvodnými štôlňami stredovekých zlatých baní.
  • Sakrálne stavby: Kostol sv. Františka Xaverského ( baroková stavba, ktorú postavili jezuiti), Kostol Nanebovzatia Panny Márie (od roku 1776 biskupská katedrála, na prelome 15.-16. ju prestavali a pristavili Bakóczovu kaplnku, rožňavský staviteľ Mayer postavil samostatnú zvonicu, v kostole sa zachovala cenná tabuľová maľba z roku 1513 a vyobrazené banské práce), evanjelický kostol cirkvi augsburského vyznania (podľa tolerančného patentu Jozefa II. ho museli postaviť mimo námestia).

BETLIAR

  • Kaštieľ s krásnym anglickým parkom.
  • Kostol - národná kultúrna pamiatky

KRÁSNOHORSKÉ PODHRADIE

DOBŠINÁ

  • Bývalé banícke sídlo. Ťažila sa tu meď (vrch Zemberg), striebro a zlato a v 18.storočí aj kobalt.
  • Zaujímavým technickým dielom v okolí mesta je prvá prečerpávacia vodná elektráreň na Slovensku..
  • Laniho huta – osada, kde v roku 1960 postavili prvú vysokú pec na území dnešného Slovenska a vtedy aj v Uhorsku. Vyrábali sa tu meče pre kráľovské vojsko Mateja Korvína a na začiatku 18.storočia aj šable pre revolučné vojská Františka Rákocziho.
  • významní rodáci:Ján Lux - vojak, námestník ministra obrany ČSR, Eugen Liška - miestny lekár, ktorý promoval na Karlovej univerzite, Jozef Mikulík - regionálny historik, Eugen Ruffínyi.



REVÚCA

  • Mesto predstavovalo konkurenciu Jelšave vo výrobe železa a v remeslách.
  • V 19.storočí centrum slovenského národného a kultúrneho života – budova prvého slovenského gymnázia – národná kultúrna pamiatka Slovenské evanjelické gymnázium, ktoré vzniklo v roku 1862.
  • Sakrálne stavby – Kostol sv. Vavrinca a klasicistický tolerančný evanjelický kostol, evanjelická fara.
  • Ďalšie pamiatky – meštiacke domy.
  • Zaujímaví rodáci: Rudolf Viest, Pavel Šramko

STRATENÁ

  • Centrum cestovného ruchu v oblasti Slovenský raj.
  • Východisko na turistické výlety k Dobšinskej ľadovej jaskyni.

ŠTÍTNIK

  • Prvá písomná zmienka je o obci pochádza z roku 1243 a ako prvá v Uhorsku sa v ňom spomína Ditrichova baňa na železo.
  • Štítnik má aj prvenstvo v rámci Uhorska v používaní vodného kolesa na pohon Hámra. Záznam o tom pochádza z roku 1344.
  • V rokoch 1804 až 1806 tu bolo 18 pecí a 19 hámrov.
  • Evanjelický kostol s najstarším organom na Slovensku – národná kultúrna pamiatka.
  • Zvyšky vodného hradu.
  • Rokokový klasicistický poschodový palác.
  • zaujímaví rodáci: Daniel Sartorius

JELŠAVA

  • Bývalé slávne banícke mesto s ťažbou magnezitu a mastenca. Na spracovanie magnezitu sa tu postavili tri pece. V 20. storočí sa Jelšava stala centrom magnezitového priemyslu.
  • Kaštieľ Coburgovcov zo 16.storočia, ktorý v rokoch 1796 a 1801 prestavali na klasicistické sídlo. Kaštieľ neskôr začal plniť funkciu hradu.
  • Dvojvežový Kostol sv. Petra a Pavla Apoštolov.

TORNAĽA

  • Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1245.
  • Rodinné miesto Tornallyayovcov.
  • Bývalá významná poštová stanica.
  • Po 2.svetovej vojne sa volala Šafárikovo až do roku 1992.
  • Termálne kúpalisko.

ČÍŽ

  • Bývalé malé roľnícke sídlo.
  • Jódobrómové kúpele pre liečenie pohybového a obehového ústrojenstva sa tu liečia dodnes.
  • Kúpelné budovy boli postavené v štýle švajčiarskej kúpeľnej architektúry.

SMOLNÍK

  • obec s baníckou tradíciou
  • centrum banskej správy vo východnej časti Rakúsko-Uhorskej monarchie
  • 1332 - prvý gotický kostol, striedavo patril katolíkom aj evanjelikom.
  • od roku 1333 mincovňa - niektoré jej mince platili len v Smolníku
  • 1872 - tabaková továreň, Posledné cigarety z nej expedovali roku 2008. V továrni pracovali ženy, ktoré istý čas zarábali viac ako muži v bani.
  • obec trikrát vyhorela. Posledný raz roku 1905. Požiar údajne spôsobilo pálenie pálenky

DALŠIE ZAUJÍMAVÉ MIESTA

  • DLHÁ VES (národná prírodná pamiatka jaskyňa DOMICA)
  • KRÁSNOHORSKÁ DLHÁ LÚKA (Krásnohorská jaskyňa)
  • DEDINKY (Palcmanská Maša)
  • OCHTINÁ (Ochtinská aragonitová jaskyňa)
  • SLAVOŠOVCE (výroba papiera, zaujímaví rodáci: Pavol Dobšinský)
  • MURÁŇ (centrum ochrany prírody, chov koní)
  • MURÁNSKA HUTA (bývalý zámok Ferdinanda I. Coburga – bulharského cára)
  • CHYŽNÉ (Kostol Zvestovania Panny Márie z prvej polovice 14.storočia, ktorého hlavný oltár z roku 1508 so súsoším Zvestovania Panny Márie pochádza z dielne Majstra Pavla z Levoče)
  • RATKOVÁ (dedina so slávnou históriou)
  • TEPLÝ VRCH (vodná nádrž Teplý vrch)
  • KYJATICE (archeologická lokalita)
  • GEMER (jedna z najstarších lokalít regiónu)
  • ŠURICE (Soví hrad)
  • HAJNÁCKA (hrad, Kostná dolina s bohatým náleziskom kostí vyhynutých mladotreťohorných zvierat)
  • DRNAVA (miesto, kde stála železiareň, v ktorej odliali reťaze pre Lanc Híd v Budapešti).
  • GOČOVO (zaujímaví rodáci: Jur Hronec)
  • GEMERSKÉ TEPLICE (zaujímaví rodáci: Samuel Tomášik)
  • LUBENÍK (zaujímaví rodáci: Pavel Handzo)
  • KOBELIAROVO (zaujímaví rodáci: Pavol Jozef Šafárik)

PRÍRODNE KRÁSY

  • Národný park MURÁNSKA PLANINA
  • Národný park SLOVENSKÝ KRAS
  • Zádielska tiesňava
  • Gombasecká jaskyňa
  • Jaskyňa Domica
  • Silická jaskyňa
  • Ardovská jaskyňa
  • Dobšinská ľadová jaskyňa
  • Ochtinská aragonitová jaskyňa
  • Krásnohorká jaskyňa – objavili ju v roku 1964 rožnavskí jaskyniari vedení Š Rodom. Jaskyňa je dlhá 1 100m a v zadnej časti sa rozširuje do niekoľkých sifónov. Prehliadková trasa vedie ku Kvapľu rožňavských jaskyniarov (stalagmit), ktorý je s výškou 32,6m a priemerom základne zapísaný do Guinessovej knihy rekordov.

HRADY

  • Hrad Krásna Hôrka
  • Hrad Muráň
  • Hrad Plešivec – hrad postavili v roku 1320 Bebekovci, bol to typ vodného hradu, z ktorého sa dozeralo na vyberanie mýta pri priechode cez rieku.
  • Zádielské hradisko
  • Vodný hrad v Štítniku – postavený na bývalom močarisku okolo roku 1432. Hrad odolal tureckému obdobiu, avšak počas Rákocziho povstania bol zničený.
  • Hrad pri obci Gemer – prvý hrad tu postavili v čase príchodu prvých Maďarov na Gemer. V 16.storočí bol definitívne zničený.
  • Hrad Veľký Blh – prvá písomná zmienka o hrade je z roku 1323. Počas Thokolyho a Rákocziho povstania bol zničený.
  • Soví hrad
  • Pohanský hrad - čadičový útvar, ktorý sa rozkladá na ploche 68ha. Svojho času na ňom stálo opevnené slovanské hradisko.
  • Hajnácky hrad – patril medzi kráľovské hrady a bol sídlom priľahlého panstva. V 16. a 17. storočí bol hrad dôležitým bodom protitureckej obrany. Turci však hrad v rokoch 1546 a 1645 na krátky čas dobyli. Hrad v roku 1703 vyhorel a odvtedy pustne a v súčasnosti môžu ľudia obdivovať len jeho zvyšky. Hajnácky hradný vrch je prírodnou rezerváciou.

Jakub Hlohoš,   26 Apr 2017