Veľkomoravská ríša (833 907) - WebSlovensko.sk
dnes je: štvrtok 19.október 2017 - kalendarium

Veľkomoravská ríša (833-907)

Veľkomoravská ríša (alebo aj Veľká Morava) je prvý významný štátny útvar, ktorý sa rozkladal aj na území Slovenska, a ktorý založil knieža Mojmír spojením Nitrianskeho a Moravského kniežatstva.


Veľkomoravská ríša (833-907)

Aj keď podunajskí Slovania v 2.polovici 7.storočia a v 8.storočí zaostávali za vtedajším vyspelým svetom, zdokonaľovali sa poľnohospodárstve a remeslách, stavali pohodlnejšie obydlia a pevnejšie hradiská. Ich úroveň na strednom Dunaji a priľahlej Morave vzrástla natoľko, že na prelome 8. a 9. storočia vznikli dve kniežatstvá - Moravské a Nitrianske. Prvé kniežatstvo sa rozkladalo na dolnom toku rieky Morava a vládol mu knieža Mojmír. Druhé sa rozkladalo na území západného Slovenska a vládol mu prvý po mene známy knieža Pribina. Centrom kniežatstva bola Nitra.




Veľká Morava vypĺňala priestor medzi Frantskou ríšou, Byzantskou ríšou a Bulharskou ríšou. Kresťanstvo tu šírili frantskí misionári, ale oslovili len malú časť spoločnosti. Až nástupca Mojmíra Rastislav sa snažil obmedziť vplyv Veľkofrantského kráľovstva na Veľkej Morave. Cieľom bolo zabezpečiť väčšiu politickú nezávislosť. Cestou k jeho dosiahnutiu malo byť. obmedzenie pôsobnosti frantských misionárov a ziadenie samostatnej veľkomoravskej cirkevnej správy, ktorá mala podliehať priamo pápežovi v Ríme. Ten však žiadosť odmietol splniť. Rastislav sa teda obrátil na byzantského cisára Michala III. v Konštantinopole. Ten mu vyhovel a v roku 863 prišli zo Solúna na Veľkú Moravu dvaja grécki učenci bratia Konštantín (neskôr prijal meno Cyril) a Metod. Ich misia zohrala dôležitú kultúrnu, politickú a náboženskú rolu v dejinách Slovanov. Na územie priniesli prvý slovanský spisovný jazyk a zostavili prvé slovanské písmo - hlaholiku. Do staroslovienčiny preložili bohoslužobné diela (evanjeliá a liturgické texty), ako aj viacerö diela právneho charakteru, predovšetkým Zákon sudnyj ľudem(občiansky zákonník), ktorý mal vymedzovať právny poriadok na Veľkej Morave. Konštantín napísal aj prvú slovanskú báseň Progas. Na prelome rokov 867/868 dosiahli u pápeža Hadriána II. v Ríme súhlas, aby sa staroslovienčina smela používať na Veľkej Morave aj ako bohoslužobný jazyk, čím sa po gréčtine, latinčine a hebrejčine stala štvrtým európskym liturgickým jazykom. Proces osamostatnenia sa Veľkej Moravy bol dovŕšený. Počas panovania kiežaťa Rastislava malo významnú opornú funkciu hradisko Devín. Mala sa tu uskutočniť aj bitka medzi Slovanmi a vojskom Frantskej ríše. Skončilo sa to ale mierovými rokovaniami a formálnou podriadenosťou Rastislava Frankom.

Najväčší rozmach a moc dosiahla Veľká Morava za panovania Svätopluka, ktorý nastúpil na trón roku 871. Svätopluk najskôr odolal útokom Frankov a postupne výbojnou politikou si podmaňoval nové územiam, ktoré pripájal k ríši. V záležitostiach cirkevných však viedol krátkozrakú politiku. Dovolil, aby boli Metodovi žiaci a stúpenci slovanského bohoslužobného poriadku vyhnaní z Veľkomoravskej ríše a tak sa sľubne budovaná cirkevná správa rozpadla. Po krátkom čase sa síce obnovila, avšak bohoslužby sa mohli konať iba po latinsky. Metodovi žiaci našli útočisko predovšetkým na území dnešného Bulharska, najmä v Preslave a macedónskom, kde rozvíjali dielo svojich učiteľov. Odtiaľ sa slovanská liturgia , písomnosť a vzdelanosť postupne šírili do ďalších oblastí južnej a juhovýchodnej Európy. Staroslovienčina a hlaholika, prepracovaná na cyriliku sa stali základom kresťanskej kultúry právoslávnych Slovanov (Rusi, Ukrajinci, Bielorusi, Srbi, Macedónci, Bulhari a Čiernohorci).

Martin Šaro,   31 Mar 2017