región Spiš - WebSlovensko.sk
dnes je: utorok 17.október 2017 - kalendarium

región Spiš

Spiš - historické územie na severe Slovenska usporiadané do pestrej mozaiky pohorí a centrálne umiestnených kotlín. Na území Spiša sa rozvinuli tri podoblasti. Okolo Starej Ľubovne sa rozvinul tzv. severný Spiš, volaný aj Zamagurie, v Popradskej kotline a pod tatranskými končiarmi sa rozprestiera stredný Spiš. Územie, z ktorého vodu Hornád, sa označuje ako južný Spiš.


región Spiš

POPRAD

  • hlavná vstupná brána do Vysokých Tatier
  • Stredoveký Poprad vznikol pravdepodobne ešte pred vpádom Tatárov. Dnešný názov mesta sa objavuje v najstaršej známej liste z roku 1256. Poprad sa len pomaly menil z poľnohospodárskej obce na remeselno-obchodnícke mestečko. V rokoch 1412 až 1772 sa dostal medzi 16 spišských miest, ktoré boli dané ako záloha poľskej korune. Až neskôr začal dobiehať svojich silnejších susedov. Hlavnou hybnou silou rozvoja sa stala až Košicko-bohumínska železnica vybudovaná v roku 1871. Po 1.svetovej vojne postavili v Poprade továreň na výrobu vagónov. Táto továreň je dnes najvýznamnejším podnikom v meste. Poprad sa stal turisticky stále viac zaujímavejším z dôvodu blízkosti Tatier. Tento záujem podnietil intenzívnejší kultúrny a spoločenský život mesta. Silnejúce mesto pohltilo rivalov Spišskú Sobotu a Veľkú, v roku 1960 Stráže pod Tatrami a v roku 1974 aj Matejovce. Dnes patrí Poprad na desiate miesto na Slovensku.
  • Historické centrum Popradu: Námestie sv. Egídia (meštiacke domy z 18. a 19.storočia, Kostol sv. Egídia s renesančnou zvonicou).
  • Podtatranské múzeum
  • Veľká - mestská časť Popradu. Kostol sv. Jána Evanjelistu s bronzovou kazateľnicou z roku 1439 považovaná za dielo spišskonovoveského majstra J.Weygela. Po obvode námestia sa zachovali pôvodné meštiacke domy.
  • Spišská Sobota - bola najbohatšia z piatich hornospišských mest. Od roku 1945 je mestskou časťou Popradu.Najväčšiu prosperitu zaznamenala Spišská Sobota v 17. a 18.storočí, keď prosperujúci remeselníci spájali do cechov. V 19. a 20. storočí hospodársky rozvoj ustal. Dnes je Spišská Sobota jeden z najlepšie stredovekých urbanistických celkov Slovenska, ktorý je od roku 1953 mestskou pamiatkovou rezerváciou. Okrem meštiackych domov je významným objektom Spišskej Soboty aj Kostol sv. Juraja. Kostol má päť gotických oltárov. Pri kostole je renesančná zvonica a baroková socha Immaculaty z roku 1772. V parku sa nachádza mierka na obilie, pamiatka na významné spišskosobotské trhy.
  • zaujímaví rodáci: Július Šupler, Ondrej Glajza, Pavol Hurajt, Andrea Kuklová, Daniela Hantuchová, Vojtech Hadik

SPIŠSKÁ NOVÁ VES

  • Pomenovanie Villa Nova (Nová Ves) sa prvý krát spomína v listine v roku 1268 a patrilo osade, ktorú založili nemeckí kolonisti. K počiatočnému rozvoju mesta prispeli privilégiá spišských Sasov z roku 1271 od kráľa Štefana V., ktoré o 40 rokov neskôr rozšíril Karol Róbert. Pre Spišskú Novú Ves bolo najdôležitejším právo kutať a ťažiť rudy, ktoré umožňovalo využívať bohaté náleziská medených, železných a strieborných rúd. V rokoch 1412 až 1772 bola Spišská Nová Ves zahrnutá do zálohu poľskému panovníkovi. Dynamickému rozvoju mesta prispela Košicko-Bohumínska železnica. V meste vznikali manufaktúry a továrne pre spracovanie kovov a dreva, výrobu porcelánu, papiera a rozličných druhov potravín. Rozvoj mesta pokračoval aj v 20.storočí.
  • Historické jadro mesta tvorí vretenovité hlavné námestie ohraničené Zimnou a Letnou ulicou.
  • Kostol Nanebovzatia Panny Márie - dominanta mesta, Kaplnka sv. Michala - trojloďová bazilika s najvyššou vežou na Slovensku (87m) - gotický portál je najkrajší na Spiši a je bohatý na vzácne diela (Kalvárie z dielne Majstra Pavla z Levoče z obdobia 1520), reduta - jedna z najvýznamnejších secesných stavieb na Slovensku, Galéria umelcov Spiša, na Letnej 50 sídlili úrady Provincie šestnástich spišských miest.
  • významní rodáci: Koloman Lehotský, Ernest Valko, Ján Kristián Engel, Kamil Haťapka, Alexander Huba, František Hossa, Mikuláš Huba


Spišská Nová Vec




SVIT

  • Najmladšie podtatranské mestečko, ktoré je po Starom Smokovci druhým najvyššie položeným mestom na Slovensku..
  • Pre Svit sú charakteristické tehlovočervené tzv. Baťove domy.
  • Lopušná dolina - športovo-rekreačné stredisko.

KEŽMAROK

  • Mesto s dlhou a slávnou históriou. V roku 1269 získalo mesto mestské výsady a v roku 1348 ho chránili mestské hradby. V prvej polovici 15.storočia sa Kežmarok hospodársky posilnil radom privilégií. Hospodársky rozvoj mesta pribrzdili zdĺhavé a často krvavé spory mesta s Levočanmi a hradnými pánmi Kežmarského hradu. Kežmarok nebol daný do zálohu, čo prospelo jeho rozvoju. Na konci 17.storočia bolo v meste prítomných 21 cechov. Na tradície chýrnych kežmarských súkenníkov a plátenníkov nadviazala prvá kežmarská továreň - mechanická pradiareň a tkáčovňa ľanu, založená v roku 1860.
  • Popri Levoči je Kežmarok najrozsiahlejší a najucelenejší súbor kultúrno-historických pamiatok na Spiši. V roku 1950 ho vyhlásili za mestskú pamiatkovú rezerváciu: Kostol sv. Kríža (postavili ho v 14. storočí, patrí medzi najväčšie halové kostoly na Slovensku, na hlavnom oltári sú umiestnené drevorezby od Majstra Pavla z Levoče), drevený Artikulárny kostol (národná kultúrna pamiatka, postavený z tisu a červeného smreka bez jediného kúska kovu), evanjelické lýceum (kultúrna pamiatka postavená v roku 1775 za súhlasu Márie Terézie)
  • Jeruzalemský vrch
  • významní rodáci: Jana Gantnerová-Šoltýsová, Juraj Herz, Vojtech Alexander, Juraj Buchholz, Ľubomír Bartečko

PODOLÍNEC

  • osada, ktorá sa rýchlo rozrástla na mesto, ktoré dostalo v roku 1292 dostalo mestské výsady
  • 1412 - slobodné kráľovské mesto
  • V roku 1642 prišla do Podolínca rehoľa piaristov a vybudovali v meste kláštor a kostol. Kláštorný komplex s gymnáziom a knižnicou sa stal významným centrom kultúry a vzdelanosti na Spiši.
  • Zachovalý mestský komplex Podolínca s unikátnou urbanistickou skladbou v roku 1990 za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Najstaršia stavebná pamiatka Podolínca - kaplnka z 13.storočia - stojí na cintoríne mimo centra.

SPIŠSKÁ BELÁ

  • križovatka štyroch ciest od Kežmarku, Starej Ľubovne, Spišskej Starej Vsi a Lysej Poľany
  • V donácii kráľa Štefana V. z roku 1271 sa jej dostali prvé mestské práva, ktoré ju posunuli medzi najbohatšie spišské mestá organizované v Spoločenstve spišských Sasov.
  • v 18. a 19. storočí sa Spišská Belá stala najväčším ovčiarskym strediskom na južnej strane Tatier.
  • Múzeum J.M. Petzvala
  • Strážky - miestna časť, ucelený komplex pamätihodností, ktorý bol v roku 1970 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku
  • zaujímaví rodáci: Jozef Maximilián Petzval, Pavol Vašerheli

KROMPACHY

  • Tretie najväčšie mesto na Južnom Spiši
  • hutníctvo - bolo hlavným výrobným odvetvím od 16. storočia. V 19. storočí v meste postavili železiareň s vysokou pecou a vyhňou. Továreň bola vo vlastníctve Rimamuránsko-salgótarjánskej železiarenskej účastinárskej spoločnosti. Patrila k najväčším v kraji.
  • Po druhej svetovej vojne sa v meste obnovila výroba medi.
  • zaujímaví rodáci: Bartolomej Urbanec, Igor Kováč, Daniel Trsťanský, Július Barč Ivan

LEVOČA

  • V novembri 2010 bola Levoča prijatá medzi kultúrne dedičstvo UNESCO.
  • Po prvý raz sa spomínala v listine z roku 1249 pod názvom Leucha. Mesto vzniklo na mieste prvých osád, ktoré prosperovali z výhodnej polohy na obchodnej ceste Via Magna. Stalo sa hlavným mestom nemeckej kolonizácie na Spiši a v roku 1271 ju dokonca povýšili na hlavné mesto Spoločenstva spišských Sasov. Neskorší vývoj smeroval ku oslabovaniu vplyvu spoločenstva, čo viedlo ku vyhláseniu Levoče za slobodné kráľovské mesto. Pre jeho hospodársky rozvoj mesta malo najväčší význam právo skladovať tovar privážaný z Poľska, zo Sliezka, z Nemecka a Ruska. Najväčšou hybnou silou rozvoja Levoče bol obchod, ktorý nadobudol až medzinárodný charakter. Neskôr sa Levoča stala jedným z hlavných centier renesancie a humanizmu v Uhorsku. Novodobý vývoj Levoče bol však nepriaznivý, zavŕšila ho aj výstavba Košicko-bohumínskej železnice, ktorá sa mestu zďaleka vyhla.
  • Mesto sa stalo miestom, kde sa stretávali významní panovníci Európy. V roku 1474 navštívil mesto Matej Korvín, v roku 1497 sa tu stretli štyria bratia Jagelovci, z ktorých bol jeden poľský a jeden uhorský kráľ. V roku 1998 sa tu uskutočnil summit prezidentov 11 európskych krajín.
  • Pamiatky mesta tvoria ucelený súbor významných kultúrno-historických pamiatok. Ťažiskom Levoče je rozľahlé obdĺžnikové námestie Majstra Pavla.
  • významné historické a sakrálne pamiatky: Kostol sv. Jakuba a Kaplnka sv. Jakuba, bývala radnica (vrcholná stavba svetskej renesančnej architektúry na Slovensku - dnes Spišské múzeum), Klietka hanby, Waghaus (Obchodný dom, ktorý vznikol v roku 1588 ako budova mestských váh. Tu si museli kupci prichádzajúci do Levoče plniť povinnosť prihlasovania a skladovania tovaru), Župný dom, Thurzov dom, Krupekov dom, Hainov dom, Máriássyho dom, Dom číslo 26 - sídlila v ňom Breuerova tlačiareň (v štyroch jazykoch tu vyšiel aj Orbis Pictus Jána Amosa Komenského), Dom č. 20 - rezbárska dielňa Majstra Pavla z Levoče, Kláštor minoritov a Kostol sv. Ducha, Košická brána, Kláštor minoritov (jedna z bášt bola zrekonštruovaná pre potreby slepeckého múzea)
  • Múzeum špeciálneho školstva
  • Mariánska hora (781m) - miesto najväčšieho stretnutia pútnikov na Slovensku. Cieľom je vzdať poctu Panne Márii na bohoslužbe v Kostole Navštívenia Panny Márie.
  • Zaujímaví rodáci: Samuel Breuer, Július Gretzmacher, Ivan Mráz


Levoča - hradby

GELNICA

  • kolonisti baníci
  • spolu s Gelnickým hradom sa stalo slobodným banským mestom
  • v budove bývalej radnice je Banícke múzeum
  • zaujímaví rodáci: Vladimír Petruška


Gelnica

SMOLNÍK

  • kedysi bohaté náleziská medených a strieborných rúd v okolí
  • slobodné banské mesto
  • najväčší hospodársky rozvoj zaznamenal v 18.storočí - intenzívna banská činnosť
  • 1754 - nižšia banská škola
  • dnes je to turisticky príťažlivá obec s viacerými kultúrno-historickými pamiatkami
  • podzemné prepojenie Smolníckej doliny so susednou dolinou

ĎALŠIE ZAUJÍMAVÉ MESTÁ

  • LÚČIVNÁ (klimatické kúpele)
  • MLYNICA (Kostol sv. Margity Antiochoijskej s hlavným oltárom od Majstra Pavla z Levoče)
  • GÁNOVCE (travertínové kopy)
  • ĽUBICA (Kostol Nanebovzatia Panny Márie - socha Madony od Majstra Pavla z Levoče, Kostol sv. Ducha - oltáre, ktoré boli pred prvou svetovou vojnou predané do Budapešti)
  • VRBOV (termálne kúpalisko - voda má v meste výveru teplotu 56 stupňov Celzia)
  • SPIŠSKÉ TOMÁŠOVCE (Čingov - najvýznamnejšie turistické centrum Slovenského Raja, Hradisko - neskorá doba kamenná)
  • LETANOVCE (Kláštorisko)
  • BERTLANOVCE (podchádza odtiaľ rod Thurzovcov)
  • MARKUŠOVCE (hrad, Markušovský kaštieľ s letohrádkom Dardanely, ktorý dal postaviť Wolfgang Máriásy pri príležitosti príchodu Jozefa II.)
  • SPIŠSKÉ VLACHY (niekdajšia ťažba medenej rudy, Kostol sv. Jána Krstiteľa, Pavol Vašerheli
  • SLOVINKY (stará banícka obec, Plejsi - lyžiarske stredisko)
  • MARGECANY (priehrada Ružín, význam obce stúpol po napojení Košicko-bohumínskej železnice so železnicou z Horehronia dolu hnileckou dolinou)
  • SPIŠSKÝ ŠTVRTOK (sakrálne pamiatky, kaplnka Zápoľských, zaujímaví rodáci: Mikuláš Dzurinda, Tibor Frešo)
  • SPIŠSKÝ HRHOV (kostol s vzácnym obrazom Immaculaty od J.Czauczika z obdobia okolo roku 1830 a neobarokový kaštieľ)
  • SPIŠSKÉ PODHRADIE (meštiacke domy, sakrálne pamiatky)
  • |
  • SPIŠSKÁ KAPITULA (6.-11. decembra 1993 súčasťou Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO deklarovaním v kolumbijskej Cartagene)
  • BALDOVCE (Baldovská minerálka, travertínová kopa Jazierko na Pažiti)
  • ŽEHRA (Kostol sv. Ducha - jedinečné stredoveké maľby, maľba Živého kríža s Kristom na kríži a Adamom, Evou, Ecclesiou a Synagogou po stranách)
  • BIJACOVCE (románska rotunda a rokokovo-klasicistický kaštieľ)
  • JAKLOVCE (vodná nádrž Ružín o rozlohe 600ha a maximálnej hĺbke 50m)
  • ŠVEDLÁR (ďalšie banské mesto, krytý drevený most)
  • HNILEC (v krásnej prírodnej krajine sú roztrúsené malé obce a osady s bohatou banskú minulosťou)
  • MLYNKY (rekreácia, hutnícka minulosť)
  • SMIŽANY (blízko do Slovenského raja a na Spišský hrad, zaujímaví rodáci:Vladimír Durdík, Ján Nálepka, František Hossa)

PRÍRODNÉ KRÁSY

Národný park Slovenský Raj, Prielom Hornádu

HRADY

foto: webslovensko.sk

Jakub Hlohoš,   02 Apr 2017