Tatry TANAP - WebSlovensko.sk
dnes je: piatok 16.november 2018 - kalendarium

Tatry - TANAP

Vysokohorské pohorie Tatry sú na Slovensku z pohľadu turistiky najpríťažlivejšou oblasťou Slovenska.

Ak sa vám projekt webslovensko páči, budeme rádi ak ho podporíte nejakou finančnou čiastou. Jej výšku necháme na vás.

IBAN: SK 86 1100 000 000 293 528 4140

č.účtu: 293 528 4140/1100 (Tatra banka)

bic/swift: TATRSKBX

variabilný symbol: 20180528

Tatry - TANAP




Tatry sa delia na Východné Tatry (Vysoké Tatry a Belianske Tatry oddelené Kopských sedlom 1750m/m) a Západné Tatry (Osobitá, Sivý vrch, Liptovské Tatry, Roháče, Červené vrchy a Liptovské kopy). Najvyšším vrchom Východných Tatier je Gerlachovský štít (2654 m/m). V Západných Tatrách je to Bystrá (2248 m/m).

Územie Tatier sa rozprestiera z nadmorskej výšky 610 m/m až do 2654 m/m (Gerlachovský štít). Najväčšia šírka pohoria v smere sever-juh je 17km.

Zaujímavosťami územia sú vodopády a výrazné krasové javy - Belianska jaskyňa. Na území NP je vyše 100 jazier (karové, morénové) alebo výtopiskových plies (najvyššie položené je Modré pleso 2157 m/m, najväčšie je Veľké Hincové pleso (20,08 ha, hĺbka 53,2m)), atraktívne sú vodopády (Skok, Obrovský, Dlhý, Kmeťov, Vajanského) a jaskyne Belianskych Tatier (Belianska jaskyňa - jediná prístupná).

Rastlinstvo Tatier má všeobecný vysokohorský charakter, je časťou biologického spoločenstva, ktoré je zvláštnosťou v rámci celej strednej Európy. Je rozčlenené do piatich výškových vegetačných stupňov:

  • podhorský (800 - 900 m/m)
  • horský (1500 - 1550 m/m)
  • podhôľny (1800 - 1850 m/m)
  • vysokohorský - hôľny (do 2300 m/m)
  • vrcholový - podsnežný (2300 - 2650 m/m)

V Tatrách rastie približne 1300 druhov vyšších rastlín z čoho asi polovica sú druhy horské a vysokohorské. V tatranských lesoch prevláda smrek obyčajný, smrekovec opadavý, v dolinách zase prevláda kosodrevina a vzácny ihličnatý strom - borovica limba. Zo vzácnych endemitov tu rastie horčičník karpatský (endemit Belianskych Tatier), lyčník tatranský, turica uhorská, lipnica žulová, lomikameň trváci, horec ľadový a iné.

Zo vzácnych reliktov je to iskerník alpínsky a ľadovcový, prvosienka najmenšia a poniklec alpínsky, andromédka sivolistá, dryádka osemlupienková, vŕba sieťkovaná a bylinná. Patrí k nim aj borovica limba a treťohôrne relikty stračonôžka tatranská.

Typickými obyvateľmi tatranských lesov sú srnec a jeleň, zriedkavý je diviak, rys ostrovid a vlk obyčajný. V súčasnosti pomerne často vidieť pri medveďa hnedého. Vo Vysokých Tatrách sa môžete stretnúť aj s vretenicou obyčajnou. Z vtákov je okrem bociana čierneho vzácny orol skalný. Typickými sú orešnica perlavá, murárik červenokrídly, hlucháň obyčajný. Charakterickým pre Vysoké Tatry sú svišť vrchovský (okolo 800 kusov) a kamzík vrchovský. V niektorých tatranských plesách žije pstruh potočný. Ku obyvateľom Tatier patrí aj hraboš snežný a vydra riečna.

Súčasťou národného parku sú liečebné, rekreačné a športové areály Štrbského Plesa, Vyšných Hágov, Smokovca, Tatranskej Lomnice, ďalej pamiatky ľudovej architektúry Ždiaru, Podspádov a Javoriny, hvezdáreň Encián na Skalnatom Plese

V rámci TANAPu bolo vyhlásených asi 60 maloplošných chránených území. Národným parkom prechádza náučný chodník. V roku 1993 bol TANAP spolu s poľským Tatrzanskim Parkom Narodowym zaradený ako svetovej siete biosférických rezervácií UNESCO.

VYSOKÉ TATRY

ŠTRBSKÉ PLESO

  • Najvyššie položená tatranská osada - 1335m/m
  • leží okolo rovnomerného jazera na moréne, ktorú vytlačil ľadovec do Mlynskej doliny
  • liečebňa Solisko
  • výhľad na vrchol Vysokej (2 547m/m), ktorý pripomína kráľovskú korunu
  • Areál snov - stredisko zimných športov, dejisko majstrovstiev sveta v klasických lyžiarskych disciplínach v roku 1970
  • hotel Patria - má klasický trojuholníkový obrys
  • sedačková lanovka na Solisko, ktorá prekonáva vzdialenosť 2 170m a výškový rozdiel 438m

VYSOKÉ TATRY (od roku 1998 STARÝ SMOKOVEC) (sídli tu Horská služba TANAP), NOVÝ SMOKOVEC (kúpele, najstaršia časť Smokovcov sa nachádza medzí amfiteátrom a dolnou stanícou podzemnej lanovky v Starom Smokovci, vila Flóra), TATRANSKÁ POLIANKA (rozkladá sa na oboch stranách Cesty slobody), NOVÁ POLIANKA (kúpeľná osada - vojenská liečebňa tuberkulózy a respiračných chorôb), VYŠNÉ HÁGY (kúpeľná osada), TATRANSKÁ LOMNICA (stredisko zimných a letných športov), TATRANSKÉ MATLIARE (rekreačná dedina na Ceste slobody, hotel Esplande - sanatórium a vojenská ozdravovňa), KEŽMARSKÉ ŽĽABY (rekreačná osada), TATRANSKÁ LESNÁ (ozdravovňa Detský raj - medzinárodné stredisko detskej rekreácie), PODBANSKÉ (najzápadnejšia z tatranských osád, východisko pre túry)

ZAUJÍMAVÉ MOŽNOSTI NA TÚRY A VÝLETY

Hrebienok(1 285m/m) - východisko výletov do Veľkej a Malej Studenej doliny, ku Skalnatému plesu, Sliezkemu domu a na Slavkovský štít (2 452m/m). Nachádza sa vo Vysokých Tatrách na juhovýchodnom ukončení Slavkovského štítu. Z Hrebienka je nádherný výhľad na západnú stenu Lomnického štítu, ktorou vedie horolezecká trasa – Hokejka.

Z Tatranskej Polianky ku Veľkej Žltej stene - Veľká Žltá stena bola pôvodne vysoká približne 60m, čo je najvyšší geologický odkryv štvrťohorných sedimentov na Slovensku.

Z Tatranskej Polianky na Východnú vysokú - umožňuje spoznanie Velickej doliny s neopakovateľnými pohľadmi na najvyšší tatranský končiar - Gerlachovský štít (2 654m/m). Cesta vedie cez sedlo Poľský hrebeň a okolo Sliezkeho domu. Nad Velickým plesom sa dvíha prvý stupeň terasovitej velickej doliny s 15m vysokým velickým vodopádom.

Túra ku Vodopádom Studeného potoka - turistická trasa z Hrebienka. Cieľom trasy je miesto, kde sa spájajú hučiace vody potokov z Veľkej a Malej Studenej doliny. Ku Vodopádom ide aj turistická trasa z Tatranskej Lomnice.

Túra z Guľatého kopca chodníkom do sedla Poľského hrebeňa (2 220m/m), odkiaľ je možné pokračovať do Bielovodskej doliny, alebo vystúpiť na vrchol Východnej Vysokej.

Výlet lanovkou na Lomnický štít - atrakcia celých Vysokých Tatier. Lanovka prekonáva výškový rozdiel 1 700m/m a dopravuje výletníkov do nadmorskej výšky 2 634m/m.

Výlet lanovkou ku Skalnatému plesu.

Túra od Téryho chaty do Doliny pod Sedielkom pod Širokou vežou. Z nej potom vystupuje značkovaný chodník do Sedielka.

Túra z Bielej Vody do Doliny Kežmarskej Bielej vody.

Túra od Areálu snov ku 25m vysokému Vodopádu Skok a ďalej do Bystrého Sedla.

Výstup na Kôprovský štít umožňujúci spoznať celú Mengusovskú dolinu. Trasa sa začína na východnom brehu Štrbského plesa, pokračuje na Popradské pleso do Hincovej doliny, okolo oboch Hincových plies až do Vyšného Kôprovho sedla a odtiaľ až na Kôprovský štít. Na rázcestí v dolnej časti Hincovej doliny je odbočka na Rysy.

Trasa od Popradského plesa k Batizovskému plesu.

Trasa od Podbanského do Tichej a Kôprovej doliny. Do Kôprovej doliny je potrebné odbočiť na rázcestí na cestu zeleno značkovanú, ktorá vedie popri hučiacom potoku. Jednu stranu doliny krášli výhľad na bralnatý masív Kriváňa. Dimenziu Álp dosahuje jeden zubaté Rameno Kriváňa. Jeden zo zubov nesie rovnaký názov ako horský velikán K2.

Trasa z Podbanského na najvyšší vrchol Západných Tatier - Bystrú. Je potrebné sa vydať do Kamenistej doliny.

Výlet z Troch studničiek k Jamskému plesu.

Výstup na Kriváň. Jeho vrchol je možné najrýchlejšie dosiahnuť od Troch studničiek.

ZNÁME CHATY a HOTELY TATIER

RAINEROVA CHATA (chata stojí od roku 1863 na Starolesnej poľane. Slúžila ako sklad paliva a postupne chátrala. Podarilo sa ju zachrániť a zrekonštruovať. Chata slúži aj ako malé múzeum venované vysokohorským nosičom), SLIEZKY DOM (Hotel na západnom brehu Velického plesa), ZAMKOVSKÈHO CHATA (1 475m) (Chatu postavil v roku 1943 tatranský horolezec, horský vodca a zároveň chatár v Téryho chate Štefan Zamkovský. V roku 1951 chatu znárodnili a premenovali na chatu kpt.Nálepku), TÈRYHO CHATA (2 015m). CHATA PRI ZELENOM PLESE (BRNČALOVA CHATA) (leží na dne Doliny Zeleného plesa v nadmorskej výške 1 551m), CHATA POD SOLISKOM

CHATA PRI POPRADSKOM PLESE (prvý objekt vznikol v roku 1879, neskôr premenovaný na Chata kpt. Morávka. Drevená časť sa v roku 1961 pod ťarchou snehu zrútila. Dnešná podoba je výsledkom ďalších stavebných úprav), CHATA POD RYSMI (začali ju stavať v roku 1933 a jej stavbu sprevádzali rôzne problémy ako víchrice a kamenné lavíny. V roku 1977 ju zvýšili o jedno poschodie. Chata leží v nadmorskej výške 2 250m), CHATA KPT. RAŠU (turistický objekt postavený na Troch studničkách v roku 1961).

TICHÁ DOLINA

  • dĺžka 13,8km a rozloha 52km - najväčšia dolina v Tatrách
  • miesto pre ľudí, ktorí vyhľadávajú ticho a obľubujú krajinu s mäkkými tvarmi, kde sa môžu vidieť kamzíky
  • názov Doliny pravdepodobne pochádza od Tichého potoka, ktorý na korejské pomery tečie veľmi pokojne

KRIVÁŇ

  • výška 2 494m/m
  • poloha - západná časť Vysokých Tatier
  • pri pohľade od Hýb, alebo Pribyliny je možné vidieť jeho zakrivený vrchol

ZAUJÍMAVÉ MIESTA

Velický vodopád (15m vysoký, dolinová terasa nad vodopádom si pre botanickú pestrosť má pomenovanie Kvetnica), Dlhé pleso (1 929m/m), Guľatý kopec (2 125m/m), Vodopády Studeného potoka (Obrovský vodopád, Trojitý vodopád, Malý vodopád, Skrytý vodopád, Veľký vodopád, Dlhý vodopád), Skalnaté pleso (1 751m/m), Skalnatá dolina (národná prírodná rezervácia), Malá Studena dolina a Veľká Studená dolina (doliny, ktoré formoval v ľadových dobách ľadovec a stopy po tejto činnosti je môžné vidieť aj dnes, vo Veľkej Studenej doline sa nachádza 26 plies), Päť Spišských plies (Veľké Spišské pleso je najväčšie), Biela Voda (samota), Šalviový prameň (1 100m/m), Malý Kežmarský štít (2 513m/m, od päty po vrchol meria 900m!), Veľká a Malá Zmrznutá dolina, Bystré sedlo (2 314m, štvrté najvyššie položený priechod tatranským hrebeňom, cez ktorý prechádza turistický chodník), Furkotská dolina (národná prírodná rezervácia, Wahlenbergove plesá), Mengusovská dolina (turisticky najnavštevovanejšia dolina, najmä po vybudovaní chodníkov z Popradského a Štrbského plesa), Popradské pleso (1 494m/m, jazero s rozlohou 6,88ha, jedno z mála plies, v ktorom sú ryby - Rybie pleso (starý názov), nazov súvisí s riekov Poprad, ktorá z neho vyteká), Veľké Hincove pleso (rozloha 20,08ha a hĺbku 53m), Malé Hincove pleso, Kôprovský štít Rysy (hromadný výstup, počas ktorého sa cez víkend na vrchole objaví okolo 3000 návštevníkov, vrchol je vo výške 2 499m), Ľadový potok - Zlomiská (pri Popradskom plese, smerom ku Batizovskému plesu), Batizovská dolina (národná prírodná rezervácia, turisticky neprístupná), Špania dolina, Tomanovská dolina (bočné doliny ku Tichej doline), Hlboké lúčne sedlo (využívali ho svojho času pašeráci, vidieť z neho Tomanovské plesá), Kôprová dolina (jej názov pochádza pravdepodobne z nemeckého pomenovania medi Kupfer), Kmeťov vodopád (80m vysoký vodopád - najvyšší vodopád medzi tatranskými vodopádmi), Vajanského vodopád, Temnosmrečianska dolina (má tvar prírodného amfiteátra), Nižné Temnosmrečinové pleso (rozloha 12ha, hĺbka 40m), Kobyla dolina (spojená s chovom koní v tejto oblasti), Tri studničky (ležia medzi Podbanským a Štrbským plesom), Jamské pleso (1 447m, limbový háj Slovenského národného povstania), Daxnerovo sedlo (pomenované po slovenskom národnom buditeľovi Š.M. Daxnerovi)




BELIANSKE TATRY

ŽDIAR

  • Centrum Belianskych Tatier
  • poloha - medzi Belianskymi Tatrami a Spišskou Magurou v Podtatranskej brázde
  • Rovnobežne s osou dediny prechádza turistická trasa Cesta slobody
  • štyri najvzácnejšie zoskupenia ľudových stavieb - od roku 1977 pamiatkové rezervácie ľudovej architektúry
  • folklór - goralské kroje je možné vidieť v muzeálnej expozícii Goralskej izby
  • východisko turistiky do pohoria Spišská Magura

Belianske Tatry boli v roku 1991 vyhlásené za národnú prírodnú rezerváciu. Jedinou turisticky prístupnou trasou zostal chodník (zelená značka) vedúci po okraji rezervácie a naň nadväzujúci náučný chodník Monkova dolina - Kopské sedlo otvorený v roku 1993.

ĎALŠIE ZAUJÍMAVÉ MIESTA

TATRANSKÁ KOTLINA (najnižšie položená tatranská osada, Odborový liečebný ústav respiračných chorôb), TATRANSKÁ JAVORINA, LYSÁ POĽANA (posledná osada pri Ceste slobody v smere do Poľska, potokom Biela voda je rozdelená na poľskú Lysu Polanu a slovenskú Lysú Poľanu, osadu tvoria budovy Správy TANAP-u a jeho poľského partnera TPN)

ZAUJÍMAVÉ TÚRY

Túra k veľkému Bielemu Plesu.

Túra z Tatranskej Javoriny do doliny Zadné Meďodoly. Trasa sleduje starý pašerácky chodník.

Prechod Vysokých Tatier cez Poľský hrebeň. Trasa sleduje potok Biela voda.

CHATY

Chata Plesnivec

ZAUJÍMAVÉ MIESTA

Šumivý prameň, Dolina Siedmich prameňov, Dolina Bielych plies (Veľké Biele pleso), Belianska jaskyňa (jediná verejnosti prístupná jaskyňa), Bielovodská dolina (je považovaná ku krajinársky najpríťažlivejším tatranským častiam Tatier), Hviezdoslavov vodopád (vodopád na Kačacej doline, prekonáva výšku 15m a je známy aj ako Kačací vodopád), Zamrznuté pleso (hladina leží sa nachádza vo výške 2 047m/m v tieni severných stien).

ZÁPADNÉ TATRY

ZUBEREC

  • nachádza sa v Oravskej časti Západných Tatier
  • Múzeum oravskej dediny

ŽIAR a SMREČANY

  • za Žiarom je chatová rekreačná osada a vleky na zjazdové lyžovanie
  • Žiarska dolina - cieľ turistov a lyžiarov

PRIBYLINA

  • ležia 10km od Podbanského
  • Múzeum liptovskej dediny
  • turistické východisko do Račkovej a Jamníckej doliny.
  • V Račkovej doline sú lyžiarske vleky a dobre udržiavané bežkárske trate

ZAUJÍMAVÉ TÚRY

Náučný turistický chodník od záveru Roháčskej doliny, cez dolnú časť Smutnej doliny, okolo Roháčskych plies do Spálenej doliny a okolo Roháčskych vodopádov až na poľanu Adamcuľa. Chodník začína pri dnes už neexistujúcej Tatliakovej chate pri vyústení Roháčskej doliny do Smutnej doliny.

Túra zo Smutného sedla do Baníkovského sedla s viacerými exponovanými miestami zabezpečenými reťazmi. Baníkovské sedlo sa používa veľmi často aj na prechod z oravskej časti pohoria (zo Spálenej doliny).

Túra od Horárne pod Bielou skalou, ktorá sa nachádza južne od Zuberca, do Západných Tatier.

Z Bielej Skaly chodníkom smerom na Sivý vrch.

Výlet do Račkovej a Jamníckej doliny - prvý úsek, približne 2km dlhý, je spoločný a nazýva sa Úzka dolina. Začína sa vo výške 885m/m, rozvetvenie leží vo výške 960m/m. Výstup Račkovou dolinou - to je z dvoch tretín pomerne nenáročný výstup. Narazíte na zvyšky starej koliby a zvyšky salaša, ktorý bol kedysi najvyššie položeným salašom na Slovensku. Na ním je možné odbočiť do Gáborovej doliny, cez ktorú je zase možné vystúpiť až na hlavný hrebeň Západných Tatier do Gáborovho, alebo Bystrého sedla. Obľúbenejší je výstup Jamníckou dolinou, ktorá je dlhá asi 6,5km.

CHATY

Žiarska chata - chata, ktorú postavili v rokoch 1949 a 1950 na mieste starej chaty, ktorú vypálili Nemci v roku 1944. Chata je vynikajúcim východiskovým bodom pre vysokohorské túry do okolia.

ZAUJÍMAVÉ MIESTA

Mačacie diery (prírodná rezervácia, vytvára tzv. skalnaté mesto s veľmi cennou vegetáciou na vápencovom podloží), Zverovka (turistické východisko do Roháčov), Osobitá, Kotlový žľab (národné prírodné rezervácie), Roháčska dolina (v zime sú na nej vybudované lyžiarske bežecké trate, ľadovcový pôvod doliny), Salatínska dolina a Spálený žľab (strediská zimných športov a zjazdového lyžovania), Zádná Spálená dolina a Spálená dolina (turisticky veľmi príťažlivé oblasti), Roháčske plesá (národná prírodná rezervácia na rozlohe 452ha), Smutná dolina, Smutné pleso (je najvýhodnejším priechodom zo severnej strany pohoria na južnú), Plačlivé, Ostrý Roháč, Volovec (tri najvyššie štíty Roháčov, niektoré úseky Ostrého Roháča sa dajú zliezť len za pomoci reťazí, pri prechode je možné vidieť vzácny glaciálny endemit – kamzíka alebo svišťa vrchovského tatranského), Sedlo pod Bielou skalou, Sivý vrch (národná prírodná rezervácia, za rezerváciu ho vyhlásili pre jeho bizarné povrchové útvary), sedlo Pálenica - historický priechod z Oravy na Liptov, Baranca (tretí najvyšší vrchol Západných Tatier), Jalovecká a Bobrovecká dolina (ležia v juhozápadnej časti Západných Tatier nad obcou JALOVEC).

V rámci Tatier bol s účinnosťou od 1.1. 1949 vyhlásený Tatranský národný park. Stalo sa tak prostredníctvom zákona SNR č.11/1948. Západné Tatry boli ku TANAPu pripojené 1.4.1987. Celková rozloha NP je 110 685 ha, z toho vlastné pásmo zahŕňa rozlohu 74 111 ha a ochranné pásmo 36 547 ha (údaje z roku 1994).

V existencii TANAPu a celkovo Vysokých Tatier sa 19.november 2004 stal zlomovým dátumom. Približne od 15:30 do 20:00 lietali vzduchom konáre, stromy, strechy, i dopravné značky. Tatry, ale aj Horehronie, či Oravu postihla veterná smršť.

Víchrica v noci z 18. na 19. novembra 2004 spôsobila škody za 8,7 miliardy Sk. Dvaja ľudia prišli o život a v Tatrách ostal takmer 50 km dlhý pás vyvrátených stromov, poškodených ciest, tratí a elektrického vedenia. Vietor dosiahol v Poprade v nárazoch rýchlosť 123 km/h, čo už je sila orkánu. Na spracovanie popadaného dreva v chránených územiach mali lesníci a ochranári protichodné názory. Popri vládnom výbore pre obnovu a rozvoj Vysokých Tatier vznikol aj Mimovládny výbor Naše Tatry (MVNT). Začal sa veľký boj o ďalší charakter Vysokých Tatier. Vysoké Tatry zmenili svoju tvár, čo ich takmer stálo postavenie Národný Park.

Štrbské Pleso bolo jedným z kandidátov na jeden zo SIEDMICH DIVOV SVETA. Žiaľ, nepodarilo sa. V tvrdej konkurencii sa neprebojovalo do finále.

V súčasnosti prebieha tvrdý boj medzi ochranármi a zástupcami investorov o ďalší charakter Tatier, ako aj bohatá stavebná činnosť. Smršť otvorila dvere napríklad výstavbe vlekov a lanoviek. Pribudla pozemná lanovka Starý Smokovec – Hrebienok a štvorsedadlová lanovka z Tatranskej Lomnice a lanovka zo Štrbského Plesa na Solisko. Tá smrť bola obrovským medzníkom v existencii Tatier. O tom, kam sa budú uberať ďalej, rozhoduje sa v tomto období.

Jakub Hlohoš,   12 Oct 2018