Solivar pri Prešove - WebSlovensko.sk
dnes je: piatok 16.november 2018 - kalendarium

Solivar pri Prešove

Už v 13.storočí sa v lokalite dnešného Solivaru sa ťažila a zužitkovávala tzv. soľanka. Šlo o vodu nasýtenú soľou.

Ak sa vám projekt webslovensko páči, budeme rádi ak ho podporíte nejakou finančnou čiastou. Jej výšku necháme na vás.

IBAN: SK 86 1100 000 000 293 528 4140

č.účtu: 293 528 4140/1100 (Tatra banka)

bic/swift: TATRSKBX

variabilný symbol: 20180528

Solivar pri Prešove




Soľ sa v katastri obce Soľná Baňa (neskôr sa stala súčasťou Solivaru zloženého z troch obcí: Soľná Baňa, Solivar a Šváby) začala ťažiť až v 16.storočí, kedy do tejto lokality z poverenia cisára Rudolfa II: zavítali odborníci na varenie soli a ťažbu kamennej soli. V rokoch 1572 až 1752 sa tu popri soľanke získavala aj kamenná soľ a to hlbinným dobývaním.

Do dnešných dní sa zachovala šachta Leopold. Začali ju hĺbiť v roku 1751 a slúžila na ťažbu kamennej soli a jaloviny, soľanky, vetranie a fáranie baníkov.

V noci z 20. na 21.februára 1752 sa do banských diel šachty Leopoldov vovalilo väčšie množstvo vody. Škody boli rozsiahle, takže od 1.júla 1752 bolo úradne zakázané do šľachty fárať. Táto udalosť ukončila dobývanie soli hlbinným spôsobom. No bol to impulz na dalšiu modernizáciu a spracovanie soli.

Začiatkom 19.storočia boli postavené dve nové varne soli: František (1800) a Ferdinand (1806). Začalo sa s generálnou opravou gápľa a boli postavené nové zásobníky na soľanku, sklad soli, splavný areál. Bol tak dotvený celý areál Solivaru.

V roku 1925 sa začala variť soľ v Novom solivare.

GÁPEĽ: čerpacie zariadenie nachádzajúce sa nad šachtou Leopold. Šlo o objekt oktogonálneho pôdorysu o priemere 14,6m bol vybudovaný ešte v 18. storočí. Používal sa na ťažbu soli, fáranie baníkov a po roku 1752 na ťažbu soľanky. Soľanka bola uskladňovaná v drevených zásobníkoch – nádržiach umietsnených v objekte zvanom četerne, ktorý sa nachádza poniže gápľa v pozdĺžnej budove.

Zariadenie poháňali štyri páry volov alebo koní. Kruhovým otáčaním sa do podzemného soľného jazera v hĺbke 135m ponárali veľké mechy ušité z volskej kože. Ich obsah, ktorý tvorilo päť až sedem hektolitrov soľanky sa vzápäti prelieval do drevených žľabov. Soľný roztok stekal žľabmi do zahrievaných kovových nádob, v ktorých sa voda odparovala dovtedy, kým sa na dne neobjavila kryštalická soľ

VARŇA SOLI FRANTIŠEK: Objekt varne bol centrálnym technologickým zariadením celého výrobného komplexu, v ktorom sa kryštalická získavala odparovaním vody zo soľanky. Je to dvojposchodová barokovo-klasicistická budova s postrannými krídlami bola viackrát prestavovaná. Súviselo to aj požiarmi, ktoré budovu viackrát postili. Postedný veľký požiar ju postihol v roku 1819. Na výstavbe varne sa podieľali odborníci z Rakúska. Varňa bola v nepretržitej prevádzke do roku 1970. V roku 1997 bola ukončená rekonštrukcia varne

SKLAD SOLI: Soľ sa uskladňovala v jednotlivých komorách soľného skladu, čo bol neskoro barokový objekt a celému areálu robil dominantu. Svoj definitívny vzhľad dostal po požiari v roku 1819, kedy bolo priastavené druhé poschodie a na vežu umiestnili vežové hodiny. Objekt opäť vyhorel v roku 18.mája 1986.

BANSKÁ KLOPAČKA: veža, ktorá mala signalizačnú funkciu. Svoje pôvodné poslanie stratila v roku 1925. V roku 1967 bola obnovená a oadená cibuľkovitou strechou.

V objektoch starého soľného závodu, ktorý už dnes soľ neprodukuje, je zriadené múzeum.

Areál starého Solivaru je unikátnym komplexom technicko-technologických objektov. Patrí medzi Národné kultúrne pamiatky Slovenska




zdroj: prospekt NKP Solivar
foto: webslovensko (gápeľ)

Martin Šaro,   28 Oct 2018