Dóm sv. Alžbety - WebSlovensko.sk
dnes je: štvrtok 19.október 2017 - kalendarium

Dóm sv. Alžbety

Jednou z dominánt centra mesta Košice je obrovská katedrála stojaca v centre pomyselnej križovatky hornej a dolnej časti Hlavnej ulice s Alžbetinou ulicou a Mlynskou ulicou. O tom, že je Dóm svätej Alžbety skutočnou dominantou svedčí aj fakt, že sa dostal na logo mesta Košíc.


Dóm sv. Alžbety

Počiatky najvýchodnejšej gotickej katedrály v Európe a súčasne najväčšieho slovenského kostola - Dómu svätej Alžbety, siahajú do konca 14.storočia, keď sa bohatí košickí mešťanostovia s požehnaním panovníka Žigmunda Luxemburského rozhodli postaviť veľkolepú katedrálu, ktorá by zodpovedala významu Košíc. Nová katedrála mala stáť na mieste starého goticko-románskeho kostol.

Prvá fáza stavebných prác sa konala v rokoch 1380 - 1462. Od počiatku bol kostol mienený ako päťloďová bazilika, ktorá mala svoj vzor pravdepodobne v Dóme sv. Viktora v Xantene. Pôvodná koncepcia však bola neskôr zmenená. Hlavná loď bola doplnená o rovnako vysokú priečnu loď. Prvá fáza vyvrcholila v roku 1462 prácami na interiéry.

Druhá fáza sa začala prácami na južnej tzv. Matejovej (podľa panovníka Mateja Korvína - donora projektu). Plány boli doplnené o bočné kaplnky, ich výstavba dopĺňala stavbu na veže. Kaplnku sv. Kríža - tzv. Krohmerovu kaplnku postavili v roku 1475, o dva roky nato pribudla kaplnka Panny Márie - tzv. Szátmariho kaplnka. Ku koncu storočia aj kaplnka sv. Jozefa. Tá už dnes neexistuje. V roku 1477 postavili kamenné Pastofórium, ako aj Južná veža. Južný portál s predsieňou poňali projektanti veľkolepo. Prítomné je aj unikátne zdvojené schodisko. Ide o výsledok vplyvu stavebnej hute Petra Partéřa pôsobiacej pri pražskej Katedrále sv. Víta, Václava a Vojtecha. Druhá fáza výstavby bola ukončená roku 1508. Ukončila sa oprava kostola, ktorý poškodili vojenské operácie a súčasne pribudlo aj presbytérium. Barokovo-rokoková helmica pribudla na severnú vežu po požiari 1775.

Život prináša rôzne udalosti, ktoré vplývajú nielen na ľudí, ale aj na stavby. Pod vplyvmi živlov a činností ľudí sa statika Dómu ocitla v druhej polovici 19.storočia v havarijnom stave a tak sa muselo pristúpiť ku komplexnej rekonštrukcii. Tá sa uskutočnila v rokoch 1877-1896 a priniesla najmä návrat ku pôvodnej päťloďovej koncepcii. Stavebný dozor pri prácach vykonával Franz Schmidt, projekčne ich pripravoval Imrich Steindl a stavbyvedúcimi boli architekti J. Weber a Fr. V. Frohde. Okrem spomenutého návratu ku pôvodnej koncepcii rekonštrukcia zahŕňala:

  • odstránenie kaplnky sv. Jozefa
  • zmenu hniezdicových klenieb bočných lodí na sieťové
  • úpravy kamenných článkov výzdoby
  • vybudovanie krypty pod severnou loďou



Dnešný výzor monumentálnej stavby si zachováva päťloďovú dispozíciu s krížením hlavnej a priečnej lode. V krížení je osadená kovová vežička. Presbytérium je polygonálne. Na južnej strane je predsieň, nad ňou kráľovské oratórium. Južná - tzv. Matejova veža z roku 1461 severná veža s rokokovou helmicou z roku 1775 vytvárajú západné priečelie smerom na Alžbetinu ulicu. Na západnom portáli sú reliéfy s výjavmi: Kristus v Getsemanskej záhrade, Pieta a Ručník sv.Verony.

Súčasťou severného a umelecky najhodnotnejšieho portálu je reliéf Posledný súd. Okolo neho je ďalších päť reliéfov: Zo života sv. Alžbety, Panna Mária so ženami, Sv. Ján s vojakmi, Ukrižovanie a plastika Alžbety. Južný portál má dva vchody a organicky zapadá do koncepcie južnej predsiene.

Ani interiér dómu nezaostáva za exteriérom v monumentálnosti a hodnotnosti. Pozornosť si zasluhuje najmä hlavný krídlový oltár sv. Alžbety. Oltár pozostáva zo 48 gotických malieb a sôch. Realisticky pôsobia 2,5 metrové postavy biblickej Alžbety, madony a Alžbety Uhorskej-Durínskej. Na tabuľových krídlach sú výjavy doplňujúce obsah oltárnej skrinky s dvanástimi obrazmi zo života sv. Alžbety. Na uzavretých vnútorných krídlach je 24 obrazov pašiového cyklu s množstvom zaľudnených scén. Na zadných stranách vonkajších krídel sa nachádza 12 obrazov mariánskeho cyklu. Prvé dva cykly sú dokonale zladené s tretím - mariánskym cyklom. Ide však o iných autorov. Ich pôvod je zatiaľ neznámy, rovnako aj pôvod a meno človeka, ktorý práce na diele koordinoval.

Ďalšími zaujímavými objektami interiéru je neskorogotický krídlový oltár Navštívenie Panny Márie, kamenný epitaf rodiny Reinerovej, drevená plastika Panny Márie, fragmenty nástennej maľby Posledný súd, bočný oltár sv. Antona Paduánskeho, nástenná maľba Posledný súd, kaplnka Mettercie, bronzová krsteľnica, už spomenuté zdvojené kráľovské schodisko, kamenné gotické pastofórium (miesto uchovania Eucharistie) od majstra Štefana a ďalšie zaujímavosti. Úž spomenutá krypta pod severnou loďou slúži od roku 1906 ako rodinná hrobka Františka II. Rákociho.

Z exteriéru sú zaujímavé reliéfy nad hlavným západným portálom, labyrint točitých schodísk v Matejovej veži, schodisko o 160 schodoch v severnej veži, slnečné hodiny na južnej stene dómu, severný portál, pamätná tabuľa Františka II. Rákociho. Okolo dómu, najmä na jeho južnej strane, je dlažba, ktorej niektoré časti boli venované významnými osobnosťami politického a verejného života pochádzajúcimi z rôznych krajín Európy, pri ich návštevách Slovenska a Košíc.

V septembri 1998 sa začali rekonštrukčné práce na dóme financované aj zo zbierok, či predaja upomienkových predmetov z návštevy pápeža Jána Pavla II. v Košiciach.

Hneď vedľa dómu na jeho severnej strane nájde turista vysokú pôvodne gotickú Urbanovu vežu, pre ktorú Franz Mathias Illenfeld odlial v roku 1557 veľký Zvon sv. Urban. V roku 1628 vežu prestavali do renesančného slohu. Niekedy v polovici 19. storočia sa zvon zrútil. Jeho pozliepané úlomky sú v súčasnosti uložené hneď vedľa veže. Začiatkom tohto storočia v Košiciach odliali nový zvon.

Na južnej strane dómu sa nachádza gotická kaplnka sv. Michala. V jej okolí bol cintorín. Ten už v súčasnosti neexistuje.

foto: webslovensko.sk

Martin Šaro,   02 Jul 2017