Slovenská republika - WebSlovensko.sk
dnes je: piatok 15.december 2017 - kalendarium
športové výsledky-prehľady-ročenky

Slovenská republika

Keďže dva politické subjekty, ktoré zvíťazili z parlamentných voľbách 1992 v oboch častiach Česko-Slovenska nedokázali nájsť taký model štátoprávneho usporiadania, ktorý by vyhovoval obom stranám, bolo potrebné hľadať a nájsť mechanizmus rozdelenia spoločného štátu. To sa podarilo a 1. januára 1993 vznikli v strede Európy dva samostatné štáty: Česká republika a Slovenská republika.


Slovenská republika

Nový štát ležiaci medzi riekou Moravou na západe a mestečkom Čierna nad Tisou na východe uznali všetky relevantné štáty Európy a sveta. Slovenská republika sa prakticky okamžite po svojom vzniku stala členom Organizácie spojených národov, Medzinárodného menového fondu a Rady Európy. Súčasne sa rozbehli prípravy na vstup Slovenskej republiky do NATO a Európskej únie. Úspechom nového štátu na medzinárodnom poli bolo aj podpísanie medzištátnej zmluvy s Maďarskou republikou, o ktoré sa zaslúžila Mečiarova vláda.

Na domácej pôde boli prvé roky existencie nového mladého štátu poznačené pôsobením Hnutia za demokratické Slovensko a jeho predsedu Vladimíra Mečiara. Druhá Mečiarova vláda, ktorá vzišla z volieb 1992, bola po rozpade štátu a vytvorením nového štátneho subjektu postavená pred rad dôležitých úloh spojených s jeho budovaním. Počas týchto procesov sa naplno začala prejavovať autoritárska povaha prvého predsedu vlády. V marci 1994 vystúpil v prvý prezident novej Slovenskej republiky Michal Kováč Slovenskej národnej rade s prejavom, v ktorom pomenoval praktiky predsedu vlády Mečiara. Po tomto prejave nasledovalo parlamentné hlasovanie o dôvere predsedovi vlády a Národná rada Slovenskej republiky vyslovila predsedovi vlády nedôveru. To znamenalo aj pád jeho vlády. Novú, dočasnú vládu zostavili opozičné strany. Jej predsedom sa stal Jozef Moravčík. Mimo iného si táto vláda dala za úlohu pripraviť II.vlnu kupónovej privatizácie a priviesť krajinu k predčasným parlamentným voľbám, ktoré sa mali konať na jeseň roku 1994.

Na domácej pôde boli prvé roky existencie nového mladého štátu poznačené pôsobením Hnutia za demokratické Slovensko a jeho predsedu Vladimíra Mečiara. Druhá Mečiarova vláda, ktorá vzišla z volieb 1992, bola po rozpade štátu postavená pred rad dôležitých úloh spojených s budovaním štátnej moci. Počas týchto procesov sa naplno začala prejavovať autoritárska povaha prvého predsedu vlády. V marci 1994 vystúpil v prvý prezident novej Slovenskej republiky Michal Kováč Slovenskej národnej rade s prejavom, v ktorom pomenoval praktiky predsedu vlády Mečiara. Po tomto prejave nasledovalo parlamentné hlasovanie. Národná rada Slovenskej republiky vyslovila nedôveru predsedovi vlády Vladimírovi Mečiarovi. To znamenalo aj pád jeho vlády. Novú, dočasnú vládu zostavili opozičné strany. Jej predsedom sa stal Jozef Moravčík. Mimo iného si táto vláda dala za úlohu pripraviť II.vlnu kupónovej privatizácie a priviesť krajinu k predčasným parlamentným voľbám, ktoré sa mali konať na jeseň roku 1994.

Jesenné predčasné parlamentné voľby a následné rozhovory rozhodli, že novú vládnu koalíciu zostaví Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS), Slovenská národná strana a Združenie robotníkov Slovenska. Už prvé zasadanie Národnej rady Slovenskej republiky naznačilo, akým smerom sa bude Slovensko uberať. Výsledkom nočného zasadnutia slovenského parlamentu z 3. na 4. novembra 1994 bolo faktické preválcovanie opozície vládnou koalíciou. Parlament vyslovil nedôveru dvom ministrom (Pitthartovi a Janičinovi) Moravčíkovej vlády a to aj napriek tomu, že tá ešte pred ustanovujúcou schôdzou podala demisiu. Poslanci novej koalície v priebehu noci odvolali členov Rady Slovenskej Televízie a Rozhlasovej rady, predsedu a podpredsedu Najvyšieho kontrolného úradu Slovenskej republiky. Odvolali generálneho prokurátora a všetkých členov Prezídia a Dozornej rady Fondu národného majetku (FNM). Za predsedu Prezídia FNM zvolili Štefana Gavorníka. Aj ďalšie funkcie obsadili zástupcovia novej koalície. Príčiny, ktoré viedli ku pádu druhej Mečiarovej vlády mala vyšetriť tzv. Macuškova komisia. Protestujúce hlasy odbil predseda vlády vetou:

„Je po voľbách, zvyknite si.“.

Už pri uchopení moci bol za verejného nepriateľa číslo jeden bol označený prezident Michal Kováč. Predseda vlády Vladimír Mečiar viedol s prezidentom nezmieriteľný boj, ktorý zašiel až tak ďaleko, že prezidentov syn bol zavlečený do susedného Rakúska. Z tohoto činu bola dôvodne podozrivá Slovenská informačná služba, ktorú v tom čase viedol Mečiarov blízky spolupracovník Ivan Lexa. So zavlečením bola úzko spojená aj vražda Róberta Remiáša. Vladimír Mečiar, ktorého vláda po ukončení funkčného obdobia Michala Kováča prevzala na seba prezidentské právomoci, sa postaral o vydanie amnestií na zavlečenie a činy v súvislosti s týmto zavlečením. Táto amnestia bráni potrestaniu vinníkov.

Únos prezidentovho syna bol len špičkou ľadovca. SIS, ktorá bola zapletená do tohto činu, špicľovala a zastrašovala opozíciu a novinárov. Navyše bola podozrivá aj so spolupráce s mafiou. V krajine sa rozmohol organizovaný zločin, takmer nebolo týždňa, aby niekde nevybuchlo nejaké auto. Mafiánski bossovia okázalo dávali najavo svoju moc a ich skupiny ovládli život v niektorých slovenských mestách. Z parlamentu bol protiprávne vyhodený poslanec, zmarené bolo referendu o vstupe do NATO a Európskej únie. Slovensko vypadlo z prvej vlny rozširovania NATO a EU.A ten, čo bol za celý ten stav zodpovedný to len lakonicky okomentoval:

„Prekakali sme si NATO, prekakáme si aj EU“.

V ekonomickej oblasti bol významným krokom Mečiarovej vlády bol zásah do II.vlny kupónovej privatizácie. Pôvodný charakter privatizácie sa zmenil. Tzv. MIKovia (MIK - majiteľ investičných kupónov) nedostali za svoje investičné kupóny akcie podnikov, ale dlhopisy Fondu národného majetku. Štátny majetok, ktorý do II. vlny pripravila ešte Moravčíkova vláda, prešiel priamymi predajmi do rúk súkromných vlastníkov. Táto nekontrolovateľná privatizácia bola poznačená korupciou a klientelizmom, pričom majetok štátu končil výlučne v rukách priaznivcov vládnej koalície. Mnohé podniky, ktoré sa dostali do rúk súkromných majiteľov sa nakoniec dostali do stavu, pre ktorý sa užil názov - vytunelované. Ako príklad by sa dali uviesť Východoslovenské železiarne v Košicich, ktoré sa privatizáciou dostali do rúk Alexandra Rezeša, neskôr bol do železiarní nainštalovaný tzv.Kinder manažment, ktorého členom bol aj Rezešov syn Július. Nakoniec sa železiarne dostali do tzv. cross-defaultu, čiže platobnej neschopnosti.




Táto situácia, keď sa Slovenská republika dostala na perifériu Európy a svojim vnútropolitickým charakterom sa začala blížiť k Lukašenkovmu Bielorusku nenechala chladnou určitú časť spoločnosti. Spoločenský tlak donútil opozíciu ku zjednoteniu sa. Vznikla tzv. Slovenská demokratická koalícia (SDK), ktorá sa vďaka účelovej zmene volebného zákona musela pretransformovať na účelovú stranu. Zmobilizovali sa aj mimovládne organizácie. Výsledkom bola rekordná volebná účasť v parlamentných voľbách 1998. HZDS síce voľby vyhralo, na druhom mieste s neveľkou stratou skončila SDK, ktorej sa napokon podarilo zostaviť širokospektrálnu vládu, ktorú tvorili SDK, SOP (Strana občianskeho porozumenia), SMK (Strana maďarskej koalície) a SDĽ (Strana demokratickej ľavice) . Jej predsedom sa stal líder SDK Mikuláš Dzurinda. Zmenu kurzu smerovania štátu dovŕšila aj prvá priama voľba prezidenta v roku 1999. V jej druhom kole porazil Vladimíra Mečiara Rudolf Schuster.

Dzurindova vláda dokázala zmeniť orientáciu krajiny, dostať ju z izolácie a vrátiť ju späť na cestu európskej integrácie. Z medzinárodného pohľadu sa cenila najmä účasť SMK (Strana maďarskej koalície) vo vláde. Došlo ku ozdraveniu bánk a ich následnej privatizácii. Privatizácia postretla aj niektoré významné strategické podniky, spomenuté VSŽ boli ozdravené a počas privatizácie prešli do amerických rúk. Vznikol US Steel Slovakia.

Ďalšia Dzurindova vláda, ktorá vznikla po voľbách roku 2002, pristúpila ku rozsiahlym reformám, ktoré zmenili tvár krajiny. Predovšetkým tu bola rozsiahla reforma verejnej správy, vznikli tzv. vyššie územné celky. Bohužiaľ sa nepodarilo presadiť pôvodný zámer reformátorov, ktorí navrhovali vytvoriť regióny kopírujúce pôvodné historické regióny, akými boli napríklad Šariš, Zemplín, Horehronie, Liptov atď.

Významným reformným počinom sa stala reforma daňová vyznačujúca sa zavedením rovnej 19% dane. Jej zavedenie malo dôležitý význam pre pritiahnutie investorov do krajiny. Pristúpilo sa ku reforme dôchodkového systému. Zavedený bol II., tzv. sporivý pilier dôchodkového systému. Markantným bol pokus zreformovať slovenské zdravotníctvo.

Obidve Dzurindove vlády sa však nevyhli kauzám. Stačí spomenúť kauzy: zavedenie tretieho mobilného operátora, vláčiky, skupinka... Bolo tu problémové podozrenie z kupovania poslancov. Napriek týmto kauzám sa však podarilo zmeniť smerovanie krajiny a priviesť Slovenskú republiku medzi moderné európske štáty. Slovenská republika je v súčasnosti plne integrovaná v Európskej únii, Schengenskom priestore a Severoatlantickej aliancii - NATO. Slovenská republika je členom Európskej menovej únie, roku 2009 sme zaviedli spoločnú menu EURO. V roku 2016 predsedala Európskej únii.

Medzitým dorástla ďalšia generácia, ktorá už chápe, že krajina má mnoho problémov,. napríklad vysokú mieru korupcie. Mladí ľudia sa realizujú aj v tzv.treťom sektore. Tu je hodné spomenúť najmä rozsiahlu vlnu dobrovoľníctva. Mnoho dobrovoľníkov sa napríklad podujalo spojiť svoj život so zrúcaninami hradov, ich opravou a konzervovaním ako aj organizovaním hradných dní, počas ktorých sa prezentuje slovenská história. Mnoho slovenských mladých ľudí sa uchytilo v zahraničných firmách alebo podnikajú prostredníctvom svojich Startupov.

Slovensko v rámci svojich možností žne úspechy aj na športovom poli. Profesionálny cyklistický pelotón ovládol žilinský rodák Peter Sagan. Tenistka Dominika Cibulková zase prekvapujúco vyhrala Turnaj masters.... a tak by sa dalo pokračovať...

foto: archív webslovensko.sk

Martin Šaro,   28 Mar 2017