Peter Šťastný - WebSlovensko.sk
dnes je: štvrtok 19.október 2017 - kalendarium

Peter Šťastný

Peter Šťastný je bývalý vynikajúci hokejista – útočník, hokejová legenda. Je jeden z bratskej trojice Šťastných: Marián, Peter, Anton, s ktorými vytvoril v 70.rokoch 20.storočia známy hokejový útok.


Peter Šťastný

Peter Šťastný je bývalý reprezentant ČSSR, Kanady a Slovenskej republiky. Ako hráč získal spoločne s tímom ČSSR dva tituly majstra sveta. Ďalší titul priradil už ako generálny manažér Slovenska titul majstra sveta z roku 2002. V súčasnosti je Peter Šťastný poslancom Európskeho parlamentu.

Peter Šťastný (* 18. september 1956, Bratislava - ) je bezpochyby jednou z najvýraznejších postáv slovenského hokeja. Ako rodák z Bratislavy vyrastal v tzv Jame, kde spoločne s kamarátmi naháňal hokejkami tenisové loptičky. Podľa vlastných slov vtedy odohral aj svoj „najväčší“ zápas, keď spoločne s Mariánom Bezákom otočili zápas z 1:9 na 10:9. Súperom im boli traja chlapci.

Rovnako ako jeho bratia aj Peter Šťastný začínal s hokejom v Slovane Bratislava, no okrem jedného roka v doraste, keď si zahral spoločne s Antonom sa v mládežníckych kategóriách s bratmi v jednom tíme nestretol. Dobehol to však v seniorskom tíme Slovana, keď s Mariánom aj Antonom vytvorili útočnú trojicu Šťastných, ktorá v sezóne 1978-79 napomohla Slovanu Bratislava vybojovať prvý titul majstra ČSSR v hokeji. Peter nastrieľal 32 gólov a na ďalších 23 prihral. Spoločne s príslušnou obrannou dvojicou nastrieľali bratia Šťastní v majstrovskej sezóne 105 gólov. Za Slovan v tom čase hrali aj Dárius Rusnák a Dušan Pašek.


Bratia Šťastní v drese Slovana

Samozrejme, talentovaná bratská trojica nemohla chýbať ani v reprezentácii. Už pri prvej pozvánke do reprezentácie sa Petrovi Šťastnému podľa jeho vlastných slov roztriasli kolená. Prišli dva megaúspešné roky vtedajšej čs.reprezentácie. V roku 1976 (MS v poľských Katowiciach) a v roku 1977 (MS vo Viedni) sa Čechoslováci stali majstrami sveta a Peter Šťastný bol pri oboch tituloch.(V roku 1976 v útoku vymenil Milana Nového). Rok 1976 bol významný aj z ďalšieho dôvodu. Tím vedený Jánom Starším, v ktorého bráne žiaril Vladimír Dzurila sa dopracoval až do finále Kanadského pohára.


V rokoch 1978 a 1979 bol Peter Šťastný ako člen reprezentácie pri dvoch strieborných medailách z majstrovstiev sveta. V roku 1980 si spoločne s bratmi zahral aj na zimnej olympiáde v Lake Placid. Ďalej už mal život bratskej trojice nabrať úplne iný smer.

EMIGRÁCIA

Po majstrovskom titule v roku 1979 sa situácia pre bratov komplikovala. Nechcelo sa im veľmi sa podvoľovať vôli funkcionárov, navyše boli aj silno veriaci. A tak sa zrodil plán emigrácie do zahraničia, konkrétne Kanady. Prítomná tu bola aj silná túžba zahrať si NHL za frankofónny Quebeck, ktorý rok predtým draftoval Antona.

V auguste 1980 hral Slovan Bratislava v Innsbrucku finálový turnaj Pohára majstrov európskych krajín. Peter z Rakúska zatelefonoval do Kanady Gillesovi Legerovi z vedenia Nordiques. Padla prozaická a v daný moment šokujúca otázka, či by bratia Šťastní nemohli za Quebec hrať. Leger s vidinou získania jedného z najlepších útočníkov Európy s ďalšími kolegami letel do Rakúska a dva dni nato mali Anton a Peter zmluvy na päť rokov s opciou na ďalší rok. V posledný deň turnaja odišli Anton, Peter a tehotná Petrova manželka cez Viedeň do kanadského Montrealu. V roku 1981 sa k ním pridal aj tretí brat Marián.

V zámorskej NHL začal Peter Šťastný okamžite excelovať. Premiéru v NHL mal 9.októbra 1980 v zápase proti Calgary Flame. Bol výborný korčuliar s prehľadom v hre. Jeho prihrávky mali oči. O tom, že Šťastní patrili k opore tímu Quebecku svedčí aj taká zaujímavosť. 20. februára roku 1981 hral Quebec proti Vancouveru tromi gólmi. Ako Anton, tak aj Peter zaznamenali po tri góly. Za necelých 48 hodín sa im podarilo vytvoriť nový a dodnes neprekonaný rekord NHL. V súboji s Washingtonom zaznamenali zhodný a zároveň najväčší počet bodov (8) dosiahnutých nováčikom v jednom dueli. Petrova bilancia sa skvela číslami 4+4. V premiérovom ročníku tak Peter Šťastný dokonale splnil všetky očakávania a suverénnym spôsobom získal Calder Memorial Trophy určenú pre najlepšieho profiligového nováčika (skvelých 109 bodov (39+70)). Prekonal ho až Fín Teemu Selänne.

V siedmich z prvých ôsmich ročníkov v NHL dosiahol Peter Šťastný najmenej sto bodov: 1980-81 (109 bodov), 1981-82 (139), 1982-83 (124), 1983-84 (119), 1984-85 (100), 1985-86 (122) a 1987-88 (111). V priemere dosahoval 70 asistencií a v celkovom počte získaných bodov ho predstihol iba veľký The Great One - Wayne Gretzky. Bol taký dobrý, že dokonca pôsobil v dvoch formáciách. Vyáredoval si oslovenie Peter Veľký.

KANADSKÝ OBČAN

Na jar 1984 Peter Šťastný obdržal kanadské štátne občianstvo. Otvorila sa mu tak možnosť reprezentovať nový domov Kanadu na nadchádzajúcom ročníku Kanadského pohára, ktorý konal v septembri toho istého roku. Bratovi Antonovi sa do nominácie dostať nepodarilo a tak sa v spoločnej šatni s takými hráčmi ako Paul Coffey, Ray Bourque, Mark Messier, Mike Bossy, Larry Robinson alebo Wayne Gretzky ocitol len Peter.

S veľkým záujmom bol očakávaný zápas ČSSR - Kanada. Pred jeho začiatkom bol Peter Šťastný veľmi nervózny. Aj keď bol počas zápasu čs. komentátormi ignorovaný, divákom v Česko-Slovensku sa pripomenul jedným gólom. Spomenutý zápas vyhrala Kanada vysoko 7:2. A keďže vyhrala aj celý turnaj, mohol si Kanaďan Šťastný do svojej zbierky pripočítať ďalšiu cennu trofej.

Za Quebec hral Peter Šťastný až do roku 1990, teda desať rokov. Štyri z nich vo funkcii kapitána (1986-1990). Fanúšikovia Nordiques sa naň spoliehali najmä počas prestížnych súbojov proti rivalom z Montrealu Canadiens. V Quebecku sa stal pojmom a to aj napriek tomu, že v posledných sezónach už nemal takú podporu od spoluhráčov. 19.októbra 1989 v stretnutí proti Chicagu prekonal hranicu tisíc kanadských bodov. Potreboval na to iba 682 zápasov.

No žiaľ, život sa občas zvrtne. Nebolo tom inak ani v prípade Petra Šťastného. V marci 1990 ho totiž Quebec vymenil do New Jersey Devils za priemerného Craiga Wolanina. Udržiaval si síce nadpriemernú výkonnosť, najlepšie časy však už mal za sebou. V roku 1993 mu vypršal kontrakt v New Jersey. Do Quebecku sa mu vrátiť nepodarilo, tak sa definitívne rozhodol vrátiť domov, už na Slovensko.

SPANILÝ LILLEHAMMER

V novembri 1989 padol v Česko-Slovensku komunistický režim a 1.januára 1993 vznikla Slovenská republika. Peter Šťastný sa pokúšal hrať za Česko-Slovensko už na Kanadskom pohári 1991, avšak nedohodol sa s vtedajším trénerom Ivanom Hlinkom. V roku 1993 sa však plne sústredil na slovenskú reprezentáciu, ktorá si začala raziť cestu na výslnie a musela si vybojovať účasť na olympiáde v kvalifikácii v Sheffielde. To sa podarilo a tak mohol prísť spanilý Lillehammer a hokejový svet sa začal učiť nové mená ako Pálffy, či dovtedy absolútne neznámy mladík Šatan. A v Petrovi Šťastnom mali veľkého učiteľa.

Už prvý zápas na zimnej olympiáde bol prekvapujúci. Slováci dokázali vzdorovať Švédom, konečný výsledok bol zmierlivý 4:4 a Šťastný dal jeden z gólov. Nasledovala remíza s USA aj víťazstvo nad Kanadou. Slováci sa suverénne prebojovali do štvrťfinále, v ktorom však po smolnom závere podľahli tímu Ruska. Výsledné šieste miesto bolo sklamaním. Slovensko však zaujalo svet. Aj Peter Šťastný, ktorému sa ozvalo St.Louis Blues. Veľa priestoru v NHL však už nedostal a tak sa z neho stal vyhľadávač talentov.




SLOVENSKÁ HOKEJOVÁ REPREZENTÁCIA

Po dňoch eufórie na olympiáde prišli všedné starosti. Slovenská reprezentácia si musela vybojovať postup zo suterénu svetového hokeja. Najskôr Slováci vyhrali C-kategóriu majstrovstiev sveta. V roku 1995 sa v Bratislave hral turnaj B-kategórie majstrovstiev sveta. Slováci hrali rozhodujúci zápas proti Lotyšsku. Peter Šťastný vsietil rozhodujúci gól na 4:2 a symbolicky tak zavŕšil postup Slovákov do A-kategórie MS. Sám sa pritom stal najlepším útočníkom šampionátu a členom All Stars. Bol to vlastne záver jeho aktívnej hráčskej kariéry. Nasledovala totiž ďalšia životná etapa.

V roku 2001 začal Peter Šťastný pracovať pri slovenskej reprezentácii ako jej generálny manažér. Výrazné úsilie musel vyvinúť počas kvalifikácie pre hlavný turnaj olympiády v Salt Lake City 2002. Slováci sa o prienik do hlavného turnaja pokúšali bez hlavných opôr, ktoré ich zámorský zamestnávatelia nechceli uvoľniť. Peter Šťastný pomáhal pracovať na tom, aby v každom z troch zápasov kvalifikácie mohol niekto zo slovenských hokejistom pôsobiacich v zámorí nastúpiť. To sa síce darilo, avšak v zmätku sa do hlavného turnaja Slovákom postúpiť nepodarilo. Všetko si však vynahradili na majstrovstvách sveta 2002 vo Švédsku. Peter Šťastný tu zohral významnú úlohu motivátora a psychológa. Slováci napokon vybojovali svoj prvý titul majstra sveta.

AKO POLITIK A KRITIK

Peter Šťastný vo funkcii generálneho manažéra slovenskej reprezentácie vydržal až do roku 2005. To už pôsobil aj ako poslanec Európskeho parlamentu za stranu SDKÚ-DS, do ktorého bol opätovne zvolený v roku 200. Súčasne bol veľkým kritikom vedenia slovenského hokeja, predovšetkým jeho bývalého šéfa Juraja Širokého.

Neskôr kritizoval aj nové vedenie slovenskej hokejovej reprezentácie najmä preto, ako sa pred olympiádou v Soči zachovalo voči Miroslavovi Šatanovi.

OCENIENIA

Okrem titulov a medailí, ktoré vybojoval Peter Šťastný na hokejových klziskách sa mu dostalo aj celého radu iných ocenení. 16. novembra 1998 bol počas hokejovej exhibície Exnordiques uvedený do Siene slávy NHL. Nastúpil šesťkrát v Zápase hviezd (All-Star Game 1981-84, 1986, 1988). Jedno ocenenie sa mu však vyhlo. Nikdy nezdvihol nad hlavu vysnívaný Stanleyho pohár.

Už v roku 1980 vyhral Peter Šťastný anketu časopisu Gól o Zlatú hokejku, čím sa stal najlepším hokejistom Česko-Slovenska.

NAJVÝZNAMNEJŠIE ÚSPECHY PETRA ŠŤASTNÉHO

  • Majster sveta: 1976, 1977 (s tímom ČSSR)
  • Strieborný z majstrovstiev sveta: 1978, 1979 (s tímom ČSSR)
  • Víťaz Kanadského pohára 1984 (s tímom Kanada)
  • Finále Kanadského pohára 1976 (s tímom ČSSR)
  • 5.miesto zo ZOH 1980 v Lake Placid (s tímom ČSSR)
  • 6.miesto zo ZOH 1994 (s tímom Slovenska)
  • od roku 1998 - Člen hokejovej Siene slávy NHL
  • od roku 2000 - Člen hokejovej Siene slávy IIHF
  • V najvyššej čs.súťaži: 246 zápasov, 139 gólov
  • V slovenskej extralige: 4 zápasy
  • V reprezentácii ČSSR: 100 zápasov, 51 gólov
  • V reprezentácii Slovenska: 31 zápasov, 20 gólov
  • V reprezentácii Kanady: 10 zápasov, 1 gól (do siete ČSSR)
  • NHL: 977 zápasov, 450 gólov a 789 asistencií v základnej časti, 93 zápasov, 33 gólov a 72 asistencií v play-off
  • NHL: Quebec Nordiques, New Jersey Devils a St. Louis Blues.

foto perex: J.Súkup, olympic.sk

Martin Šaro,   04 Oct 2017