Michal Kováč - WebSlovensko.sk
dnes je: pondelok 18.december 2017 - kalendarium
športové výsledky-prehľady-ročenky

Michal Kováč

Prvým prezidentom novodobej samostatnej Slovenskej republiky sa začiatkom marca 1993 stal ekonóm Michal Kováč. No v prezidentskom úrade sa z na prvý pohľad nevýrazného politika stal človek, ktorý prerástol sám seba. Na strane jednej stelesnil túžbu po svojbytnosti a samostatnosti, na strane druhej ukázal schopnosti postaviť sa zlu.


Michal Kováč

Michal Kováč (* 5. august 1930, Ľubiša - † 5. október 2016, Bratislava) bol pôvodnou profesiou ekonóm – bankár. Absolvoval Obchodnú akadémiu a vyštudoval Vysokú školu ekonomickú v Bratislave. Po jej absolvovaní najskôr pôsobil v pozícií asistenta na Katedre financií a úverov spomenutej školy, neskôr nastúpil do služieb Oblastného ústavu Štátnej banky Československej (ŠBČS). V bankovníctve pôsobil od roku l956 až do 11. decembra l989. V rokoch l965-l966 prednášal na Banco de National de Cuba na Kube a v rokoch l967-1969 pracoval ako námestník Živnostenskej banky v Londýne. V tých časoch už bol členom Komunistickej strany Československa.

V roku 1968 sa v Česko-Slovensku „politicky oteplilo“, no obdobie známe ako Pražská jar ukončila invázia vojsk Varšavskej zmluvy. Nastúpila tzv. normalizácia, ktorého súčasťou boli personálne čistky. Kováčovi priťažil obsah súkromných listov, ktoré písal svojmu priateľovi ekonómovi Eugenovi Löblovi a tak bol v roku 1969 odvolaný z Londýna a v roku 1970 vylúčený z KSČ. Preložili ho na post radového bankového úradníka ŠBČS, pobočky Bratislava-mesto. Súčasne sa ako externý pracovník venoval prednášateľskej činnosti na Vysokej škole ekonomickej. Až do roku l976. Od roku 1978 až do decembra 1989 pracoval na úväzok ako vedecko-výskumný pracovník vo Výskumnom ústave pre financie a úvery, neskôr v Ústrednom ústave národohospodárskeho výskumu. Venoval sa problémom menovej politiky a bankovej činnosti. Od roku 1987 pôsobil tiež ako externý prednášateľ na Stavebnej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej pre odbor ekonomiky a financovania. Pomaly už pomýšľal na dôchodok, keď prišla zmena režimu. A Michal Kováč vstúpil do politiky.

Počas tzv.Nežnej revolúcie Michal Kováč založil na svojom pracovisku bunku Verejnosti proti násiliu (VPN). VPN bolo združenie ľudí rôznych profesií, ktoré vzniklo na Slovensku počas novembra 1989 a vyprofilovalo sa ako opozícia voči vtedajšej vláde komunistov. V decembri 1989 sa Michal Kováč stal ministrom financií Slovenskej republiky v tzv. vláde národného porozumenia. V roku 1990 sa konali prvé slobodné voľby. Zúčastnilo sa ich aj VPN. Michal Kováč sa stal poslancom Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia. Súčasne pôsobil ako minister financií Slovenskej republiky. No v prvej štvrtine roka 1991 došlo vo VPN k rozkolu. Premiér Vladimír Mečiar sa dostal do nezhôd s Fedorom Gálom. Michal Kováč sa z pozície ministra financií snažil spor urovnať, avšak neúspešne. VPN opustila časť ľudí vedená Vladimírom Mečiarom. l8. mája 1991 Michal Kováč položil funkciu ministra financií na vlastnú žiadosť a tiež opustil VPN. Odídenci založili nový politický subjekt – Hnutie za demokratické Slovensko.




Kováč pracoval v HZDS. Stal sa podpredsedom hnutia. Ale už v tých časoch si spoločne s niektorými ďalšími podpredsedami začal uvedomovať, že predseda hnutia Vladimír Mečiar nemá ďaleko k využívaniu neserióznych praktík a metód, na ktoré využíval Annu Nagyovú a Ivana Lexu.

V roku 1992 sa konali parlamentné voľby. Na Slovensku zvíťazilo Mečiarovo HZDS, v Čechách ODS Václava Klausa. Rozbehli sa rokovania o ďalšom štátoprávnom usporiadaní, ktorých sa zúčastňoval aj Michal Kováč. V pozícii predsedu Federálneho zhromaždenia (federálny parlament) fungoval aj ako sprostredkovateľ medzi Klausom a Mečiarom. Federáciu sa zachrániť nepodarilo a tak 1.januára 1993 vznikli dva nástupnícke štáty.

Bolo potrebné nachystať voľby prezidenta novovzniknutej Slovenskej republiky a vybrať vhodných kandidátov. V priebehu decembra 1992 sa predseda HZDS vyjadroval o Michalovi Kováčovi ako o jedinom kandidátovi hnutia na funkciu hlavy štátu. Do 1.kola voľby však na základe straníckych primárok hnutie nominovalo druhého Kováča, Romana. Ten však pohorel a tak prišiel rad Michala Kováča. Kandidát pôsobil zmierlivo a iniciatívne, ktorý si aj bez podpory predsedu hnutia hľadal podporu medzi opozičnými poslancami. Vyplatilo sa. Michal Kováč sa stal prvým prezidentom samostatnej Slovenskej republiky. No zatiaľ čo si predseda HZDS a nový prezident vymieňali zdvorilosti:

„Gratulujem ti Miško.“, „Ďakujem ti Vladko.“

A človek z blízkeho Mečiarovho okolia Ivan Lexa voľbu okomentoval slovami:

„Je to v riti…..“

Michal Kováč patril medzi straníkov HZDS, ktorí požadovali odchod Lexu a Anny Nagyovej z bezprostredného okolia Vladimíra Mečiara, takže výsledok voľby Lexu nemohol tešiť. Jeho aj Mečiarova predtucha sa vyplnila. Michal Kováč sa nestal prezidentom, akého by si želali....

Nebolo ani potrebné dlho čakať, aby sa to potvrdilo. Prezident Kováč sa najskôr zastal ministra zahraničných vecí Milana Kňažka, ktorého chcel premiér vyhodiť z vlády. A keď odmietol vymenovať Mečiarom presadzovaného Ivana Lexu za riaditeľa Slovenskej informačnej služby a neskôr aj za ministra privatizácie, Mečiar na mítingu v decembri 1993 svojim veriacim oznámil:

„Voľby prezidenta Slovenskej republiky sme prehrali.“

Konflikt sa stupňoval, až prišiel marec 1994. Michal Kováč vystúpil v parlamente a predniesol svoj prejav, v ktorom sa kriticky vyjadril k spôsobom premiéra. Následne parlament vyslovil premiérovi nedôveru a jeho vláda, ktorá už v tom čase bola menšinovou, padla. Mečiar na potupu nezabudol a Michala Kováča stal jeho úhlavný nepriateľ.

Na jeseň 1994 sa konali predčasné parlamentné voľby. Ako už tradične ho vyhralo Mečiarovo HZDS. Jeden z prvých krokov, ktoré Mečiar podnikol, bola návšteva dvoch jeho ľudí, Ivana Lexu a Oľgy Keltošovej na hrade u prezidenta. Návšteva vyzvala hlavu štátu aby odstúpil, čo Michal Kováč samozrejme odmietol. V následnom období sa Michal Kováč a jeho rodina stali terčom mnohých atakov zo strany vládnej koalície a Vladimíra Mečiara. Všetko vyvrcholilo zavlečením jeho syna do Rakúska Slovenskou informačnou službou. Ľudia z SIS predpokladali, že rakúske orgány Kováča juniora vydajú do Nemecka, kde bol na neho vydaný medzinárodný zatykač za údajný podvod voči spoločnosti Technopol. Nestalo sa tak. Michal Kováč ml. bol vydaný naspäť na Slovensko. Aj na Slovensku sa viedlo vyšetrovanie vo veci podvodu voči spoločnosti Technopol. Ale keďže v priebehu roka veľmi nepokročilo, prezident Michal Kováč udelil svojmu synovi milosť a umožniť mu tak aby ísť vypovedať do Nemecka.

Aj napriek šikanovaniu zo strany vládnej koalície a ťažkých chvíľ počas únosu syna v období po únose Michal Kováč nikdy neprestával mať na zreteli svoju zodpovednosť za smerovanie krajiny. Aj preto v januári 1998 v Levoči zorganizoval stretnutie prezidentov stredoeurópskych krajín. Snažil sa tak dať na známosť Európe a svetu, že Slovensko nechce byť tou povestnou „Čiernou dierou“ v Európe.

Šikanovanie prezidenta zo strany HZDS malo rôzne podoby. V roku 1997 nechal Fedor Flašík, ktorý v tých časoch robil pre HZDS kampane, pred prezidentský palác nainštalovať veľký digitálny ukazovateľ počtu dní do ukončenia funkčného obdobia prezidenta. Riaditeľ Ivan Lexa zase prezidenta zažaloval za slová, že za únosom jeho syna je SIS. Súdny spor trval takmer dvadsať rokov. Súd aj napriek jasným dôkazom vydal rozhodnutie, že Michal Kováč sa musí Ivanovi Lexovi ospravedlniť. Ten to odmietol. Lexa napokon žalobu stiahol.

Funkčné prezidentské obdobie Michal Kováč sa skončilo 2. marca 1998 odovzdaním právomocí vláde Vladimíra Mečiara. Prvým krokom, ktorý Mečiar ako zastupujúci prezident urobil, bola amnestia na skutok únosu prezidentovho syna. A tak, aj napriek tomu, že bol únos riadne vyšetrený, neprebehlo súdne pojednávanie a páchatelia neboli odsúdení.

V roku 1999 sa Michal Kováč prihlásil do voľby prezidenta, ktorého si mali po prvý krát voliť občania. Pred prvým kolom sa však vzdal kandidatúry a odišiel do dôchodku. V neskorších rokoch sa u neho začala prejavovať Parkinsonova choroba a na verejnosti sa veľmi neukazoval. V september 2016 sa dostavili vážne zdravotné problémy s dýchaním, takže ho uviedli do umelého spánku. Zomrel na následky zlyhania srdca.

Po úmrtí Michala Kováča sa začali množiť reakcie významných osobností na jeho život. Zaujalo najmä ospravedlnenie Fedora Flašíka.

Martin Šaro,   27 Mar 2017