Martin Benka - WebSlovensko.sk
dnes je: štvrtok 19.október 2017 - kalendarium

Martin Benka

Martin Benka bol polyhistorom umenia, maliarom, ilustrátorom, grafikom, pedagógom, ale aj naivným hudobníkom a skladateľom. Je pokladaný za zakladateľa moderného slovenského výtvarného umenia. Bol zanieteným propagátorom Slovenska, slovenskej krajiny a života prostého ľudu


Martin Benka

Martin Benka (* 21. september 1888, Kiripolec dnešné Kostolište – † 28. jún 1971, Malacky) pochádzal z chudobných pomerov. V úvodných fázach svojho života prežíval dilemu, či sa vydať na dráhu maliara alebo hudobníka. Nedostatok hudobného talentu rozhodol v prospech maliarstva. Na hudbu však Benka nezanevrel, skôr naopak, Ako sa neksôr priznal, že za iných okolností by sa stal radšej hudobníkom a skladateľom.

Jeho prvé husle mu kúpil brat Ján za 6 zlatých. Obidvaja Benkovci neskôr vo Viedni hrali spoločne v českom akademickom orchestri. Po Viedni prišla Praha, kde sa ho ujal významný český maliar profesor Alois Kalvoda. Spolu s Kalvodom Benka cestoval po krajine, maľoval a hľadal svoj vlastný osobitý štýl. S pomocou učiteľa usporiadal svoju prvú výstavu. Kalvoda ho však ťahal aj na koncerty a ukazoval mu spôsoby, ako do malieb zakomponovať vplyv hudby.

Benkovým štýlom a tvorčím námetom sa napokon stalo Slovensko a heroizácia prostého slovenského ľudu a krajiny. Krajinu si idealizoval, čo mu umožňoval jeho odstup od reality. Vďačil za to aj svojmu nezáujmu o politiku. Svojimi maľbami vzdal hold aj ľudovej hudbe a piesni (napríklad séria 18 pohľadníc).

Pri skončení pražských štúdií sa ho Kalvoda pýtal, kam sa Benka vydá. Či do Paríža, alebo niekam inam. Benka sa chcel vrátiť na Slovensko, chcel navštíviť Oravu, Záhorie, Považie a ďalšie kúty Slovenska. A hlavne ich aj namaľovať. To sa aj podarilo, obrazy z rôznych slovenských regiónov sú obsiahnuté v jeho diele.

Benka mal sen, chcel v Malackách vybudovať galériu. Súčasne si tam chcel zriadiť aj ateliér. Nepodarilo sa, a tak sa napokon usídlil v Martine, kde sa mu podarilo zriadiť aj ateliér.

Martin Benka svoje obrazy nerád predával a snažil sa ich držať pokope. Nakoniec ich zanechal štátu, ktorý mu v Martine postavil dom.

Maľoval najmä to, o čom vedel, že sa ľuďom páči. Námety čerpal zo života bežných ľudí a najmä z prírody. Ocenenia získaval po celom svete. Napríklad v USA, Kanade, Francúzsku, ale aj v iránskom Teheráne.

Ako bolo spomenuté v úvode, hudba, najmä tá ľudová, bola Benkovou druhou láskou. Benka ovládal hru na niekoľkých hudobných nástrojoch, najradšej však mal hru na cimbale. Dokonca sa pokúšal navrhovať a vyrobiť aj husle. V jeho predstave bolo vytvoriť akýsi globálny typ slovenských huslí. Vyznačoval sa niekoľkými zmenami. Napríklad koncový slimák bol zamenený za hlavu ženy, alebo na ňom boli vyrobené iné rezonančné otvory. Do tajov výroby huslí ho zasvätili majstri ako Jozej Karol Dobrozemský, či Benkov švagor František Gavalík. Svoje prvé husle vyrobil v roku 1942. Mali názov Malé husle na cesty do kufríka.




Benka sa venoval aj skladateľskej činnosti. Tá vyvrcholila v období 1947-1949 dvoma sláčikovými skladbami pre kvarteto. Jedno z nich bolo spomienkou na stretnutie s drevorubačmi z roku 1944. Bolo napísané v A-dur. Svoje nedostatočné hudobné nadanie si Benka pravdepodobne uvedomoval, pretože sa rozhodol v skladateľskej činnosti nepokračovať. Napriek tomu je to, čo po sebe zanechal, či už v oblasti skladateľskej, alebo v oblasti výroby huslí, unikátom.

Okrem maľby bol Benka aktívny aj v grafike a dizajne. Dokonca vymyslel nové typy fontov ovplyvnené kubizmom. Boli použité na príklad v názve Slovenská akadémia vied. Ilustroval aj obálky kníh a dnes je spolu s Fullom a Galandom považovaný za zakladateľa slovenskej ilustrácie.

V súčasnosti patria Benkove obrazy na slovenských aukciách k najdrahším. Jeho obraz Po žatve patriaci do obdobia 1922-1924, kedy jeho heroizačné úsilie začínalo, bol v roku 2012 vydražený za 180 000,- eúr pri jeho odhadovanej hodnote 80 – 90 tisíc eúr.

Druhým jeho najdrahšie vydraženým obrazom je Slovenská rodina. Obraz pochádzajúci z konca 30.tych rokov 20.storočia bol v roku 2011 vydražený za 176 000 euro.

Tretím jeho najdrahšie vydraženým obrazom je V jeseni - Turiec. Obraz pochádzajúci z roku 1947 bol v roku 2013 vydražený za 120 000 euro.

Všetky tri tieto obrazy sa nachádzajú medzi TOP 10 najdrahšími slovenskými obrazmi vydraženými na Slovensku.

Mladosť Martina Benku je námetom televízneho filmu Zastrený farebný svet, v ktorom hlavnú úlohu stvárnil Alfréd Swan.

Martin Šaro,   04 May 2017