Ladislav Chudík - WebSlovensko.sk
dnes je: pondelok 18.december 2017 - kalendarium
športové výsledky-prehľady-ročenky

Ladislav Chudík

Ladislav Chudík bol stelesnením noblesy a etiky. Bol človekom obdareným charizmou, a tešiacim sa životnému entuziazmu. Aj vo vysokom veku dokonca si zahral, v divadle. Prežil mnohých svojich rovesníkom, s ktorými budoval slovenské divadlo.


Ladislav Chudík

Dva roky potom, ako sa Ladislav Chudík narodil (*27.máj 1924, Hronec - † 29.jún 2015, Bratislava), zaviedli v Hronci elektrinu. Na svet prišiel niekedy okolo 2:30 a pri pôrode bola určite prítomná pani Felberová, ktorá v tom čase v Hronci pomáhala rodičkám.

Do školy začal Ladislav Chudík chodiť v rodisku, kde vychodil prvých päť tried. Zo svojich žiackych liet mu v pamäti utkvela príhoda, ako mu učiteľ Pikula vyťal poriadnu facku, lebo ho spolužiačka „nabonzovala“, že povedal „hovno“.

V štúdiách pokračoval v Kremnici. Keď vo veku 11 rokov cestoval do Kremnice s mamou po prvý krát, dostalo sa mu nepríjemného zážitku od človeka, od ktorého by to málokto čakal. Profesor kremnického gymnázia jeho mame prognózoval, že zo syna „nikdy radosť mať nebude“. Po rokoch je nad slnko jasné, ako sa ten pán šeredne mýlil.

Na kremnickom gymnáziu, kde panovala prísnosť, bol Ladislav Chudík len priemerným žiakom. Mal isté problémy, ktoré zašli až tak ďaleko, že ho nechceli pripustiť k maturite. Našťastie v ňom dr.Sedlák objavil herecký talent a tak chlapec skončil na konzervatóriu v Bratislave.

Jednu z prvých úloh, ktorú si Chudík zahral, bola postava Piotra v Meštiakoch od Maxima Gorkého. Priaznivé kritiky na jeho výkon bol prvým signálom, že z chlapca niečo predsa len bude. Boli to časy, keď slovenské divadlo bolo na úrovni ochotníctva a plnilo isté národnobuditeľské úlohy. A Ladislav Chudík pomáhal dvíhať slovenské divadlo a film na úroveň európsku. A prispel k tomu aj jeho Kapitán Dabač.

Veľa nechýbalo a Chudík by Dabača vôbec nehral. Istý pán z vyšších miest sa osobne postavil proti Chudíkovi a navrhoval aby táto postava akéhosi Zora pomstiteľa, samotárskeho bojovníka so zlomenou dušou pripadla niekomu inému. Režisér Paľo Bielik si však presadil Chudíka. Za výkon v úlohe Dabača sa Chudíkovi dostalo ocenenia až po čase. V roku 1960 na festivale v írskom Corku bol Chudík nominovaný na cenu za herecký výkon

Prvého významnejšieho ocenenia sa Chudíkovi dostalo za hru Líšky, ktorú režírovala manželka Gustáva Husáka. Boli to časy vykonštruovaných procesov s tzv. buržoáznymi nacionalistami. Obvinený bol aj Husák a tieň buržoázneho nacionalizmu padol aj na jeho ženu a divadelníkov.




Jedna z Chudíkových najzaujímavejších postáv bol Quentín. Partnerku na javisku mu robila jeho žiačka z ročníka Zdena Grúberová, ktorá sa neskôr vyjadrila, že by asi nikdy nehrala tak dobre, keby tam s ňou nebol Chudík.

Ladislav Chudík chvíľu šéfoval Novej scéne Slovenského národného divadla. Pôvodne na skúšku, neskôr aj na ostro. Ako šéf divadelného kolektívu bol na skúšky vždy dobre pripravený a v tomto smere bol náročný aj na kolegov. Zdvihla sa však proti nemu opozícia. Vraj nie je možné, aby toľko hral a súčasne aj viedol Novú Scénu. Z manželkou sa preto rozhodli odísť do Viedne, kde začal účinkovať vo Volksteatri. Nakoniec sa však obidvaja vrátili domov a z najvyšších miest mu bolo odpustené. Nedostal síce Rad práce, bol mu však udelený titul Zaslúžilého umelca.

Okrem kapitána Dabača sa s menom Ladislava Chudíka spájajú najmä dve filmové, resp. seriálové postavy.

V roku 1977 zomrela jedna z ikon českého filmu Karel Höger. Bolo to v čase, keď boli v plnom prúde práce na nakrúcaní dnes už kultového seriálu Nemocnica na okraji mesta a Karel Höger bol obsadený do úlohy dr.Sovu. Eliška Balcerová, ktorá si zahrala v seriály zahrala úlohu mladej ortopédky dr. Čeňkovej prišla s nápadom obsadiť do úlohy namiesto Karla Högera práve Ladislava Chudíka. Tak sa zrodil kultivovaný a pre ortopédiu zanietený primár dr.Sova ako poznáme dnes.

Okrem primára Sovu je s menom Ladislava Chudíka spojená postava veliteľa 1.čs.armádneho zboru Ludvíka Svobodu. V čase, keď sa začala akási ďalšia vlna nakrúcania filmov z 2.svetovej vojny ešte žil prezident Ludvík Svoboda. Chudík si šiel na hrad vypýtať súhlas ku stvárneniu postavy Svobodu na filmovom plátne. Nakoniec si ho aj zahral v dvojdielnej Bráne k domovu, ďalšej časti Ozerovovej epopeje o Veľkej vlasteneckej vojne a oslobodzovní strednej a južnej Európy pod názvom Vojáci slobody a samozrejme je tu Chudíkov Ludvík Svoboda z druhej a tretej časti trilógie Otakara Vávru, ktoré niesli názvy Sokolovo a Oslobodenie Prahy.

Otakar Vávra Chudíka dosadil aj do svojho výpravného filmu Putováni Jána Ámose. Ladislav Chudík podal profesionálny výkon. Výborné herecké majstrovstvo hlavného protagonistu sa prejavilo v scénach vnútorného dialógu Komenského s jeho druhým ja, či hľadaním odpovedí na zložité otázky. Chudíkov perfekcionizmus šiel až tak ďaleko, že sa naučil písať dobovým písmom. Otakar Vávra by ho zaradil medzi trojicu významných hercov: Zdeněk Štepánek, Karel Höger a Ladislav Chudík

Z ďalších filmov, v ktorých si Ladislav Chudík zahral, je hodné spomenúť napríklad Polnočnú omšu, Lazy sa pohli, rozprávku Soľ nad zlato. Chudík si v štyroch detektívkach zahral aj kriminalistu majora Jakubca. Jána Ámosa Komenského si opätovne zahral aj v komédii Veľká filmová lúpež

Ladislav Chudík svoje herecké skúsenosti odovzdával ako pedagóg mladšej generácii. Medzi jeho žiakov patrili výrazné herecké osobnosti 70. a 80.tych rokov ako napríklad Zdena Grúberová, Hana Hegerová, Ida Rapaičová, Andrej Hryc, Dušan Tarageľ, Juraj Kukura, Zuzana Kocúriková, Dušan Jamrich a ďalší. Aj po rokoch je u týchto Chudíkových nasledovníkov cítiť zvláštnu pýchu na to, u koho herectvo vyštudovali.

Po novembri 1989 sa stal v prvej ponovembrovej vláde ministrom kultúry. Nie nadlho. Pre zdravotné problémy post ministra opustil a vrátil sa k herectvu

Ladislav Chudík je aj výborným recitátorom. Ako sa vyslovil:

„Chcem aby každé slovo, ktoré vyslovím cezo mňa pretieklo.“

Aj v pokročilom veku stále v divadle hrá. Ale ako sám vraví:

„Mám už trápenie s vekom. Ale urobil som taký kus práce, ktorý našiel odozvu.“

Z FILMOGRAFIE

:
  • Nemocnica na okraji mesta (dr.Sova)
  • Putování Jána Ámose (Komenský)
  • Do zbrane, kuruci!
  • Pieseň o sivom holubovi.
  • Kapitán Dabač
  • Polnočná omša
  • Sokolovo (Ludvík Svoboda)
  • Osvobodzení Prahy (Ludvík Svoboda)
  • Brána k domovu (Ludvík Svoboda)

Martin Šaro,   29 May 2017