Karol Divín - WebSlovensko.sk
dnes je: štvrtok 19.október 2017 - kalendarium

Karol Divín

Karol Divín je bývalý úspešný krasokorčuliar v sólovej disciplíne mužov. Počas svojej kariéry získal na veľkých podujatiach jedenásť medailí, medzi ktorými nechýba ani strieborná medaila zo zimnej olympiády a dva tituly majstra Európy.


Karol Divín

Karol Divín (*22.2. 1936, Budapešť - ) rád s úsmevom vravieva, že má stredoeurópsky pôvod. Jeho otcom bol Maďar s nemeckými koreňmi, matka pochádzala zo severnej Moravy. Svoje najkrajšie roky však prežil na Slovensku. V súčasnosti je jeho rodina veľmi košatá pričom jeho príbuzní žijú aj v Írsku a Brazílii. Jeho syn z prvého manželstva žije v kanadskom Vancouveri, kam za ním Karol Divín počas olympiády 2010 vycestoval.

Rodičia Karola Divína sa zoznámili v tom čase maďarskom Arade. Rodina dlho žila na vidieku neďaleko maďarského Egeru. V septembri roku 1944 sa ale pred postupujúcou Červenou armádou vydali na cestu. V nákladnom vozni sa v smere Viedeň – Linz - České Budejovice dostali až do Plzne, kde Karol Divín začal s krasokorčuľovaním.

Jeho prvým trénerom sa stal jeho otec. Ten ho zaúčal do tajov tohto športu. Ale už dva roky po príchode rodiny do Plzne dostal otec ponuku ísť trénovať do Bratislavy. A tak sa rodina presunula na Slovensko, kde Karol Divín žil až do svojich tridsiatich rokov, keď sa oženil na Moravu, konkrétne do Brna. To už bolo obdobie, keď Karol Divín ukončil aktívnu športovú kariéru.

A tak nielen na štadióne Ondreja Nepelu (v tom čase sa tak nevolal), ale napríklad aj v Dobšinskej ľadovej jaskyni, kam mu otec vybavil povolenie na korčuľovanie (roky 1947-1953), začal vyrastať úspešný krasokorčuliar. Nebol síce výborný „skokan“. Bol však veľkým elegánom s jedinečným držaním tela, ktorý na ľade udivoval krokovými variáciami. Jeho silnou zbraňou boli povinné cviky a špecialitou v krokových variáciách tzv. Z mesiaca do mesiaca.

Počas svojej pretekárskej kariéry získal Karol Divín osem medailí z majstrovstiev Európy. Premiérovou bola bronzová z ME v Bolzáne 1954. Predzvesťou toho, čo malo prísť, bola striebro z Viedne 1957, keď Karol Divín dokonca vyhral voľnú jazdu.




V roku 1958 sa ME konali v Bratislave na už zastrešenom štadióne neskoršie známom ako štadión Ondreja Nepelu. Počas európskeho šampionátu bol aktívny ako organizátor aj známy propagátor krasokorčuľovania Emil Skákala, ktorý sa s veľkou radosťou stal svedkom premiérového európskeho triumfu Karola Divína. V Bratislave z toho bola veľká sláva. Až si Karol Divín s úsmevom častokrát zažartuje, že mal radšej vyhrať o rok skôr, vo Viedni.

V roku 1958 sa ME konali v Bratislave na už zastrešenom štadióne neskoršie známom ako štadión Ondreja Nepelu. Počas európskeho šampionátu bol aktívny ako organizátor aj známy propagátor krasokorčuľovania Emil Skákala, ktorý sa s veľkou radosťou stal svedkom premiérového európskeho triumfu Karola Divína. V Bratislave z toho bola veľká sláva. Až si Karol Divín s úsmevom častokrát zažartuje, že mal radšej vyhrať o rok skôr, vo Viedni.

V roku 1959 v Davose titul majstra Európy Divín obhájil, avšak na majstrovstvách sveta skončil až na piatom mieste. A tak sa s ním pre zimnú olympiádu 1960 v Squaw Valley ako s favoritom na medaily veľmi nerátalo. Situáciu zhoršilo zranenie, ktoré Karol Divín utrpel tri týždne pred začiatkom olympiády počas tréningového tábora vo Vysokých Tatrách. Pred koncom jedného z tréningov si Karol natrhol svalový úpon pri trojitom Rittbergerovi. Trochu tomu napomohla aj televízia, ktorá si ho chcela nasnímať. A keďže doktor Binovský naordinoval tri týždne pokoj, sny o olympiáde sa začali rozplývať. S takou galibou neprichádzal tréning voľnej jazdy do úvahy.

Zranenie si vyžiadalo oddych. Tesne pred olympiádou šiel Divín do Prahy na ČSZTV (Česko-Slovenský zväz telesnej výchovy). V tom čase už povinné cviky zvládal jazdiť, skoky však preň boli ešte problém. Telovýchovných funkcionárov však presvedčil, že súťaž na olympiáde dokonči a hanbu neurobí. A tak ako odmenu za vzornú reprezentáciu ako snahu o reálny úspech. Karol Divín to však pojal profesionálne, nemienil byť len do počtu.

Na svoju druhý zimnú olympiádu teda cestoval Karol Divín už ako dvojnásobný majster Európy. Ako už bolo spomenuté, v prognózach ako favorit na medaily veľmi nefiguroval. Boli tu iní favoriti. Predovšetkým tu bol trojnásobný majster sveta David Jenkins, ktorý bol rozhodnutý ukončiť svoju úspešnú kariéru ziskom zlatej olympijskej medaily. K favoritom patril aj Kanaďan Donald Jackson, Američan Timothy Brown, či čerstvý majster Európy Alain Giletti.

Dívín mal šťastie, že súťaž mužov bola z krasokorčuliarskych súťaží na programe ako posledná. Natrhnutý úpon tak dostal dlhší čas na uzdravenie. A keď sa napokon súťaž mužov rozbehla obvyklými povinnými cvikmi, odborníci ostali v nemom úžase. S každým absolvovaným cvikom si prvú priečku upevňoval práve Karol Divín, a po úvodnej časti nakoniec viedol pred Jenkinsom o 22,5 bodu.

Doma zavládol jasot a medzi súpermi nervozita, ktorú stupňoval najme fakt, že Divínovú voľnú jazdu dovtedy nikto nevidel. Súperi vôbec netušili, čo má Karol v talóne nachystané, s čím vyrukuje vo voľnej jazde.

Voľné jazdy boli na programe 26.februára. Karol Divín bol na rade hneď po Jenkinsovi, ktorý vo svojej jazde zabojoval a predviedol životný výkon. Natrieskané hradisko aj s malou československou výpravou čakalo, čo Karol predvedie. Ten dostal len hodinu pred jazdou obstrek proti bolesti a na ľade predviedol, ako je potrebné na olympiáde bojovať. Silou vôle prekonával bolesť a skákal a korčuľoval. Na Američana to síce nestačilo, strieborná medaila z krasokorčuľovania však bola obrovským úspechom. Šlo o vôbec prvú medailu z krasokorčuľovania z olympiády pre Československo. Na Karola Divína neskôr nadviazali ďalší Slováci: Ondrej Nepela a Jozef Sabovčík.

Ešte počas aktívnej športovej kariéry mu Emil Skákala pomohol vybaviť dvojročný pobyt v Kanade, kam odišiel aj s prvou manželkou. V Kanade sa im narodil syn Peter, ktorý momentálne žije vo Vancouveri.

Aktívnu športovú kariéru kariéru ukončil Karol Divín vo veku 28 rokov. Rozlúčil sa dvomi bronzovými medailami z ME v Grenobli a MS v Dortmunde. Keďže ho ľadová revue nelákala, dal sa na trénerstvo. Trénoval v Kanade, Dánsku, Nemecku a rukami mu prešiel celý rad krasokorčuliarov. Dokonca spolutrénoval aj známeho Kanaďana Briana Orsera

NAJVÝZNAMNEJŠIE ÚSPECHY

  • ZOH 1960 Squaw Valley – strieborná medaila
  • ZOH 1964 Innsbruck - štvrté miesto
  • ZOH 1956 Cortina d´Ampezzo - piate miesto
  • MS 1962 Praha – strieborná medaila (súťaž dokončil s ľahko podvrtnutým členkom)
  • MS 1964 Dortmund - bronzová medaila
  • ME 1958 Bratislava –zlatá medaila
  • ME 1959 Davos – zlatá medaila
  • ME 1957 Viedeň – strieborná medaila
  • ME 1962 Ženeva - strieborná medaila
  • ME 1954 Bolzáno – bronzová medaila
  • ME 1955 Budapešť – bronzová medaila
  • ME 1956 Paríž – bronzová medaila
  • ME 1964 Grenoble - bronzová medaila
  • Majster Československa – 11 krát

Karel Procházka: Zimné olympijské hry - Od Chamonix 1924 po Sarajevo 1984, 1987

TA3, relácia Bez dresu - s Karolom Divínom, 2015

Jakub Hlohoš,   11 May 2017