Juraj Herz - WebSlovensko.sk
dnes je : sobota 23.marec 2019 kalendarium

Juraj Herz

Juraja Herza môžu ľudia poznať z celého radu komediálnych filmových úloh, a preto by ho neznalí mohli škatulkovať iba za herca. No to by bola prílišné zúženie Juraj Herz bol aj výborný filmový režisér a scenárista, vo všeobecnosti kráľ hororov.

Juraj Herz




Juraj Herz (*4.september 1934, Kežmarok - 8.apríl 2018, Praha) sa narodil na Slovensku v rodine židovského lekárnika. Mal dvoch mladších súrodencov. Ako malý chlapec a študent na gymnáziu v Kežmarku nebol dobrým žiakom. Robil reparáty a hrozilo mu prepadnutie. Keď vypukla druhá svetová vojna, jeho rodina sa dala pokrstiť v strachu pred deportáciou do koncentračného tábora. Avšak v rodnom Kežmarku ich zatkli príslušníci Hlinkovej gardy a tak bola rodina do koncentračného tábora predsa len deportovaná. Najskôr sa všetci jej členovia ocitli v Ravensbrücku, neskôr ich však rozdelili a Juraj bol presunutý do Sachsenhausenu. Celej rodine sa vojnu podarilo prežiť.

Zážitky z koncentračných táborov sa v jeho živote stali akýmsi predelom a podľa jeho slov už nebol dieťaťom. Obdiv časti slovenskej spoločnosti k Tisovmu režimu vytvoril v jeho živote istý stupeň averzie voči rodnému Kežmarku a nakoniec skončil v Prahe.

Vystudoval umeleckú priemyslovku v Bratislave, obore fotografia. Po problémoch s prijatím na Vysokú školu muzických umení v Bratislave odišiel do Prahy, kde ho prijali na odbor „režie a loutkoherectví“ DAMU.

Od roku 1961 Herz pôsobil ako asistent režie a neskôr aj ako režisér v Prahe na Barrandově. Herecky debutoval vo filme Zbyňka Brynycha Každá koruna dobrá. Počas nakrúcania však prejavil záujem o režisérsku prácu a tak ho režisér prizval ako pomocného režiséra k práci aj na filmoch Transport z ráje (1962) a Neschovávejte se, když prší (1962). Dalšie dva roky pracoval jako pomocný režisér pro Jána Kadára na filmech Obžalovaný (1964) a Obchod na korze (1965).

Jeho prvou samostatnou režisérskou prácou boli Perličky na dně. Šlo o poviedkový film natočený podľa predlohy poviedok Bohumila Hrabala.

Herz bol absolventami FAMU, ktorí mali natočiť jednotlivé poviedky, prehliadaný. Zasiahnuť musel Kadár, ktorý sa za neho zaručil pod podmienkou, že si Herz zoženie vlastného kameramana, aby natočil vlastnú poviedku Sběrné surovosti (1965). Herz sa pokúšal s Hrabalom uzavrieť dohodu o natočení filmu podľa novely Ostře sledované vlaky, nakonec však film urobil Jiří Menzl.

Prvým celovečerným filmom, ktorý Herz natoči, bol film Znamení raka, natočený na motívy knihy Hany Bělohradské, českej zdravotnej sestry a spisovateľky. Šlo o kontroverzný film z lekárskeho prostredia, a lekári boli jeho hlavným hrdinom, nekvalifikovaným lekárom a komunistom v podaní Ilji Prachaře tak pobúrení, až proti filmu protestovali. Zasiahol však vplivný riaditeľ nemocnice, kde sa film nakrúcal. Napriek výhradám film podporil. Schvaľovacia komisia však žiadala, aby boli všetky chúlostivé scény so sexuálnym podtextom vystrihnuté.

Pri natáčaní filmu svojho Spalovač mrtvol (1968) mal Juraj Herz úplne voľné ruky a natočil ho podľa svojich predstáv. Sám o tom povedal:

„Jediný film, který je takový, jaký jsem ho chtěl, je Spalovač mrtvol, s výjimkou jedné scény. Film původně končí vizí záběrem na hlavní postavu, která se stává spalovačem pro Stranu - nikdy jsem nezmínil, že jde o nacistickou stranu, vždycky to byla prostě jen Strana. Pak přišla ruská okupace a my udělali delší konec: dva zaměstnanci krematoria sedí v kavárně v Reprezentačním domě a za oknem projíždějí ruské okupační tanky. Zaměstnanci mluví o panu Kopfrkinglovi, byl to tak milý pán, co se s ním stalo? Další záběr ukazuje Muzeum v troskách. Velké okno odráží smutné tváře lidí po zničení Muzea a mezi nimi je zpátky pan Kopfrkingl a usmívá se. Natočili jsme to a promítli řediteli Barandova v roce 1969, který byl proti a nařídil vystřižení. Netuším, kam se sekvence poděla; možná ji ředitel spálil, protože se bál následků.“

Spalovač mrtvol je pravdepodobne najznámejší Herzov film. Predlohou sa mu stala rovnomenná novela Ladislava Fukse. Táto čierna komédia však po pár týždňoch skončila v trezore. Bola zakázaná.

Spolupráca Herz-Fuks pokračovala a jej výsledkom sa stali ďalšie dva scenáre podľa kníhy Příběh kriminálního rady (hlavné úlohy mali obsadiť Rudolf Hrušínsky a jeho syn Jan), a novely Myši od Natálie Mooshabrov. Komunisti však spoluprácu oboch umelcov zakázali.

Vo svojej tvorbe sa Herz vrátil k téme holocaustu. Podnetom k tomu bola jemu zakázaná autorka Jaromíra Kolárová, ktorej scenár sa mu dostal do rúk. A v ňom natrafil na slovo Ravensbrück, čo bolo meno koncentračného tábora, v ktorom bol za vojny ako dieťa internovaný. A dostavil sa nápad natočiť film na túto tému.

Keďže pre nakrútenie toho filmu už boli vybraní režiséri, Herz musel zapracovať. Okrem presvedčovania kompetentných ľudí sa dal aj do prepísania scenára. Pôvodnou hrdinkou bola komunistka Jožka Jabůrková, avšak vo výslednej verzii osud hlavnej hrdinky viac pripomínal osud českej spisovateľky a novinárky Mileny Jesenskej, ktorá v Ravensbrücku zahynula. Herz dostal podmienku, že vo filme nesmú byť spomenutí Židia. Exteriéry našli v Poľsku. A tak vznikol film Zastihla mě noc

Film mal úspech aj na západe. Dokonca až taký, že Steven Spielberg scénu vystrašených žien, ktoré si myslia, že sú v plynovej komore, okopíroval do svojho Schindlerovho zoznami.

V tom čase už bol rozhodnutý emigrovať do Západného Nemecka (vtedajšej Spolkovej republiky Nemecko). Musel ešte natočiť rozprávku Galoše šťastia podľa Hansa Christiána Andersena. Kvôli peniazom natočil televizní seriál – grotesku Gagman, čo bola paródia na éru nemej grotesky. Herz si v nej sám zahrala postavu Mac Benneta, ktorá mala predlohu v historickom Mackovi Sennetovi - známom majiteľ filmovej spoločnosti v 30.tych rokoch 20.storočia. A potvrdil, že napriek povesti nepríjemného človeka, má zmysel pre humor.




Do Západného Nemecka Herz emigroval v roku 1987. Jeho tvorba z tohoto obdobia nie je veľmi rozsiahla. Urobil dve epizódy komisára Maigreta, niekoľko televíznych filmov a dve rozprávky. Po návrate do Čiech sa ďalej venoval režisérskej práci. Natočil napríklad film Pasáž (1996), ku ktorého vzniku viedla strastiplná cesta a scenár si nakoniec musel napísať samotný Herz, seriál Černí baroni (2004) , film Dívka a kouzelník (2009) , alebo film T.M.A. (2009) Podľa scenára k tomuto filmu vznikla aj rovnomenná kniha, ktorú Herz napísal spoločne s Martinom Němcom.

V Čechách je ďalším jeho významných režisérskym počinom historická sonda Habermannův mlýn (2010), inšpirovaná skutočným príbehom mlynára Huberta Habermanna, ktorý hovoril po česky, mal českých priateľov a počas vojny stál na strane Čechov. Po oslobodení bol zavraždený a jeho rodina bola odsnutá z Čiech.

Na Slovensku sa Juraj Herz podieľal na tvorbe celovečerného filmu Slovensko 2.0. Film obsahuje Herzov desaťminútový autobiografický príbeh s titulom Čestný občan, natočený v rodnom Kežmarku a na Spišskom hrade.

NAJZNÁMEJŠIE FILMY AKO REŽISERA

Znamení Raka (1966), Kulhavý ďábel (1968), Spalovač mrtvol (1968), Sladké hry minulého leta (1969), Petrolejové lampy (1971), Morgiana (1972), Holky z porcelánu (1974), Holka na zabití (1975), Panna a netvor (1978), Deváté srdce (1978), Buldoci a třešně (1981), Upír z Feratu (1982), Sladké starosti (1984), Gagman (1987), Černí baroni (TV seriál, 2004), Habermannův mlýn (2010)

NAJZNÁMEJŠIE FILMY, V KTORÝCH HRAL

Pacho, hybský zbojník (1975), Což takhle dát si špenát (1977), Gagman (1987)

Martin Šaro,   07 Jan 2019