Jur Hronec - WebSlovensko.sk
dnes je: štvrtok 19.október 2017 - kalendarium

Jur Hronec

Matematika je vedný odbor, ktorý v istej časti populácie vyvoláva frustrácie, triašku, zdesenie a podobné emočné stavy. Jur Hronec však patril medzi ľudí, ktorí svet čísel priam milujú.


Jur Hronec

Jur Hronec (* 17. máj 1881, Gočovo – † 1. december 1959, Bratislava) bol významným matematikom, vedcom, pedagógom, organizátorom a a najmä reformátorom. Vyrastal v skromných podmienkach, na štúdium v Kluži si musel požičať peniaze a počas štúdií žil v biednych podmienkach. Vlastnou húževnatosťou a zodpovednosťou sa vypracoval na významnú slovenskú osobnosť - priekopníka slovenskej matematiky.

Jur pochádzal z troch súrodencov. Iba jemu sa však dostalo najvyššieho vzdelania. V rokoch 1902 až 1906 na univerzite v Kluži vyštudoval matematiku. Po štúdiách, ktoré ukončil doktorskou dizertáciou, nastúpil ako učiteľ na lýceum v Kežmarku, kde pôsobil celých 19 rokov ako učiteľ matematiky a fyziky.

Jur Hronec – zakladateľ a organizátor

Posudzovať život a dielo tejto významnej osobnosti slovenskej pedagogiky a vedy sa dá samozrejme z niekoľkých hľadísk. Pre bežného človeka je asi najviac viditeľné jeho organizátorské pôsobenie, ktoré je možné ohraničiť oslavami 300. výročia založenia univerzity v Trnave. Jur Hronec ako profesor Českého vysokého učení technického bol na oslavy pozvaný a počas ich priebehu vyzval na založenie univerzít technického a prírodovedného smeru, nakoľko Slovensko sa podľa jeho slov nikam nepohlo. Rozbehli sa aktivity na založenie spomínaných univerzít, počas ktorých sa Hroncovi podarilo pre spomínaný plán zjednotiť prakticky celé slovenské politické spektrum vtedajšieho spoločného štátu. Pri lobovaní v prospech vzniku novej technickej univerzity mu pomáhali aj Gustáv Husák a Magda Lokvencová. Výsledkom aktivít bol vládny zákon z 23. júna l937, na základe ktorého bola zriadená Vysoká škola technická M. R. Štefánika so sídlom v Košiciach. Jej prvým rektorom sa 4. augusta l938 stal Jur Hronec. Vznik školy však narážal na jeden zásadný problém, nedostatok kvalitných profesorov. Tento handicap zakladatelia kompenzovali implementáciou profesorov z Čiech, ktorí tvorili polovicu profesorského zboru (päť).

Nová vysoká škola v Košiciach nepobudla dlho. Na základe Viedenskej arbitráže z novembra 1938 pripadli Košice Maďarsku. To znamenalo, že sa bolo potrebné sťahovať. Cez Prešov sa presunula do Martina, kde Ústav na zveľaďovanie živností poskytol priestory. Za účasti prvých sedemdesiatich študentov odštartoval prvý školský rok novej vysokej školy. V Martine sa vysoká škola zdržala len jeden rok, potom sa natrvalo presunula do Bratislavy. Po názve Slovenská vysoká škola technická (SVŠT) sa po roku 1989 premenovala na Slovenskú technickú univerzitu. Toto meno nesie dodnes.

Počas Slovenského štátu sa Hronec podieľal na založení Prírodovedeckej fakulty Slovenskej univerzity, podieľal sa na zriadení Vysokej školy obchodnej, ktorej sa Hronec stal jej prvým dekanom, Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave (Hronec bol jej dekanom v rokoch 1946-1948), Vysokej školy poľnohospodárskej a lesníckej v Košiciach, z ktorej sa neskôr vyčlenila Vysoká škola poľnohospodárska, ktorá sa usídlila v Nitre, ďalej Veterinárna fakulta v Košiciach a Vysoká škola lesnícka a drevárska vo Zvolene.




Jur Hronec – pedagóg

Veľmi významnou je Hroncova poloha pedagóga. Na jeho ľudský prístup spomínali žiaci a študenti, ktorí ho zažili. Jeho pedagogická činnosť sa započala na lýceu v Kežmarku, kde vyučoval matematiku a fyziku. V osobe Hronca a jeho pedagogickej činnosti sa zhmotnila snaha o hľadanie nových prístupov k výuke žiakov a študentov. Dôležitým bolo v tomto smere zadefinovanie požiadaviek na vlastnosti dobrého učiteľa, aby boli výsledky pôsobenia vyučovacieho procesu na duševné formovanie mladého človeka čo najkvalitnejšie. Dôraz sa pritom kládol na rozvoj logického myslenia žiaka a samostatnosti práce. Z tohto pohľadu je zaujímavý Hroncov poznatok, že čím je žiak mladší, tým sú v jeho živote dôležitejšie city. Tomuto faktu je potrebné prispôsobiť aj prácu s týmto žiakom. A Hronec to dokázal.

Z pohľadu pedagogiky bolo dôležitým jeho dielo Vyučovanie a vyučovacia osobnosť, za ktoré obdržal roku 1929 od Ministerstva školstva ČSR štátnu cenu. Bol to výsledok Hroncovej snahy o úspešné prepojenie teórie a praxe v pedagogike. Jur Hronec sa tak zapojil do tzv. reformnej pedagogiky. Šlo o pedagogický smer (prúd) na prelome 19. a 20. storočia, ktorého cieľom bolo vytvorenie novej pedagogickej teórie. Jej poslaním bolo zlepšiť výchovnú a vyučovaciu prax, napomáhať hnutiu novej výchovy z hľadiska záujmov a potrieb dieťaťa, uskutočňovaním i radikálnych zmien v školstve.

Jur Hronec – vedec a matematik

Ďalšou polohou profesora Hronca, ktorá nie je až tak známa, resp. je známa len úzkemu kruhu odborníkov bola poloha vedca. Jeho láskou bola už od študentských čias v Kluži matematika, najmä problematika Fuchsova teória lineárnych diferenciálnych rovníc. Svoje závery publikoval v slovenskom jazyku, čo bol významný počin. Hronec tak svojou vedeckou a publikačnou činnosťou 30.rokoch 20.storočia položil základy slovenskej matematiky.

Matematika ovplyvnila jeho život natoľko, že jej metódy, rovnako ako aj metódy experimentu, začal uplatňovať aj pri svojej práci v oblasti pedagogiky. Pokúsil sa o aproximáciu pedagogiky, pričom na základe svojich vlastných experimentov urobil pedagogiku súčasťou prírody, kam patrí aj človek.

Ľudia, ktorí sa zaoberajú životom a prácou Juru Hronca udávajú, že sa profesorovi počas jeho života podarilo vychovať dve generácie matematikov. Počiatky tohto výchovného procesu je potrebné hľadať v matematickej olympiáde, ktorej myšlienka prenikla do Česko-Slovenska zo Sovietskeho zväzu. Jur Hronec sa myšlienky ujal a tak od roku 1951 sa v Česko-Slovensku začala organizovať olympiáda v matematike, ktorá sa uplatnila ako platforma pre vyhľadávanie nových talentov vedného odboru.

Roku 1945 sa spolu s Ladislavom Novomeským stal Hronec predsedom Matice slovenskej (MS). Z predsedníckej pozície presadil, aby Vydavateľstvo MS začalo vydávať učebnice, zborníky a časopisy (Technický obzor slovenský s prírodovednou prílohou). Jur Hronec zastával post predsedu MS aj v ťažkých časoch po februári 1948, keď bola táto kultúrna a vedecká ustanovizeň postupne likvidovaná. Jej faktická likvidácia bola zavŕšená roku 1954, keď komunistický režim prijal zákon o Matici, ktorým ju „devalvoval“ na Slovenskú národnú knižnicu. To bol aj koniec Juru Hronca ako predsedu Matice slovenskej.

Takto by sa dalo o tejto významnej osobnosti Slovenska pokračovať ďalej. Jur Hronec bol nositeľom niekoľkých ocenení, či titulom doktor. Bol nositeľom Štátnej a Národnej ceny, bol akademikom, aj nositeľom Radu práce. Napokon sa roku 1962 stal aj nositeľom zlatej medaily Jána Ámosa Komenského in memoriam.

O pamiatku profesora Hronca sa stará Občianske združenie Zachovanie pamiatky Jura Hronca, ktoré zriadilo v jeho rodnom dome v Gočove pamätnú izbu.


Pamätná tabuľa na Kováčskej ulici v Košiciach, kde svojho času sídlila Štátna vysoká škola technická, ako prvá vysoká škola technického zamerania na Slovensku. Jej prvým rektorom bol Jur Hronec.

použitý zdroj: http://www.majgemer.sk/spravy-z-gemera/172-hronec-pedagog

Jakub Hlohoš,   25 Apr 2017