Jaroslav Svěchota - WebSlovensko.sk
dnes je: štvrtok 19.október 2017 - kalendarium

Jaroslav Svěchota

Jedným z ľudí, ktorí sú spojení s nechvalne známym obdobým tzv. mečiarizmu je moravský rodák Jaroslav Svěchota (* 13. september 1941, Domanín (okres Hodonín), dnes Česko – † 8. november 2004, Bratislava) , ktorý tých časoch pôsobil ako vysoký funkcionár Slovenskej informačnej služby.


Jaroslav Svěchota

V ŠTÁTNEJ BEZPEČNOSTI

V 60. rokoch 20.storočia nastúpil Jaroslav Svěchota na Krajskú správu Štátnej bezpečnosti v Bratislave. Bol zaradený na štvrté oddelenie druhého odboru tzv. zjednotenej kontrarozviedky, ktorá spadala pod druhú správu Ministerstva vnútra Československej socialistickej republiky. Svěchota sa prejavil ako pracovitý, schopný a ambiciózny spravodajský dôstojník. A keďže v tom období začal zároveň študovať na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, mal pred sebou zaujímavú kariéru.

Úlohou štvrtého oddelenia bolo odhaľovanie činnosti špionážnych služieb Spolkovej republiky Nemecka a Rakúska. V jeho náplni bolo aj monitorovanie aktivít slovenskej najmä ľudáckej emigrácie, ktorá sa nachádzala v týchto nemecky hovoriacich krajinách, a ktorá sa usilovala ovplyvňovať politické nálady v Československu a na Slovensku. Bola doba oteplenie vzťahov medzi východným a západným blokom a do krajiny prichádzalo stále viac cudzincov z Rakúska. A medzi návštevníkmi Československa nechýbali aj osobný so spravodajským poslaním

Útvar, v ktorom Svěchota slúžil, mal za úlohu monitorovať aktivity ľudí, ktorí do Československa prichádali. Z tohoto dôvodu si Svěchota budoval agentúrnu sieť v radoch rakúskej finančnej polície. V tejto činnosti bol veľmi úspešný a nadriadenými pozitívne hodnotený. Mal teda výsledky a mal aj nemalé ambície a sklony ku kariérizmu.

PRAŽSKÁ JAR A NORMALIZÁCIA

No Svěchota nebol len kariérista. Na konci 60.rokov sa stal aj stúpencom politických zmien a kurzu, ktorý stelesňoval nový generálny tajomník KSČ Alexander Dubček 21.augusta 1968 však do Československa vpadli vojská Varšavskej zmluvy a zrazu bolo všetko inak. Svěchota odmietol považovať túto intervenciu za bratskú pomoc a tak sa musel porúčať. Bol vylúčený z komunistickej strany a musel aj ukončiť služobný pomer. Bol to koniec nádejí na kariéru, aspoň nateraz. Ako právnik sa Svěchota zamestnal na správe ciest, kde sa venoval vykupovaniu pozemkov pre diaľnice.




Počas normalizačných čistiek bolo zo Štátnej bezpečnosti prepustených mnoho odborne zdatných a vzdelaných príslušníkov, ktorí nesúhlasili s intervenciou vojsk Varšavskej zmluvy a odmietli ju nazývať „bratskou pomocou“. Keďže vyškoliť nových bolo zdĺhavé, z racionálnych dôvodov začala byť spolupráca ponúkaná aj vyhodeným príslušníkom. Svěchota bol jedným z nich a v roku 1976 sa z neho stal agent XII. správy ŠtB. No práca obyčajného agenta a vykupovanie pozemkov pre štát nemohli uspokojiť ambície tohto muža. Nič však nenasvedčovala, žeby sa na tomto stave malo niečo v dohľadnej dobe meniť. Až tzv.nežná revolúcia a následná zmena spoločenských a politických podmienok dali Svěchotovi šancu na nový začiatok.

PO NOVEMBRI 1989

Vo februári 1990 sa zo Svěchotu stal náčelník XII.správy ŠtB pre Slovensko. XII.správa bola na Slovensku najdôležitejšou správou ŠtB., nakoľko mala na starosti federálny majetok a záležitosti. Funkciu námestníka zastával až do 6.8.1990, keď bola ŠtB rozpustená.

Rozpustenú ŠtB na civilnej báze nahradili dve nástupnícke organizácie. Kontrarozviedku nahradil civilný Úrad pre ochranu ústavy a demokracie (ÚOÚD) a Svěchota sa stal jeho námestníkom pre Slovensko a od 15.8.1990 aj prvým námestníkom slovenského ministra vnútra. Vo funkcii šéfa slovenskej pobočky ÚOÚD sa však dlho neohrial. Federálny minister vnútra Jan Ruml ho odvolal kvôli podozreniam z nelegálnej manipulácie so zväzkami rozpustenej ŠtB. Zo Svěchotu sa stal obyčajný právnik. Podľa niektorých informácií mal po vzniku HZDS pôsobiť v jeho štruktúrach, pričom mal na starosti bezpečnostnú politiku.

Tu treba poznamenať, že počas tých manipulácií so zväzkami ŠtB mali zmiznúť niektoré z nich, napríklad zväzok Vladimíra Mečiara, či Svěchotov zväzok.

V MEČIAROVÝCH SLUŽBÁCH

Ďalšia Svěchotova šanca prišla koncom roka 1994 po víťazstve HZDS v predčasných parlamentných voľbách. 13.decembra prezident Kováč menoval novú vládu Vladimíra Mečiara. 18.apríla 1994 bol vládou Slovenskej republiky do funkcie riaditeľa Slovenskej informačnej služby (SIS) schválený Ivan Lexa. SIS je civilná bezpečnostná a spravodajská služba, ktorá vznikla po vzniku Slovenskej republiky. Na naliehanie Mečiara dosadil Lexa Svěchotu na post šéfa II.sekcie SIS (kontrarozviedka) a neskôr z neho urobil aj námestníka riaditeľa. V podstate to fungovalo tak, že zatiaľ čo Lexa zabezpečoval politickú lojalitu tajnej služby, Svěchota mal zabezpečovať technickú a odbornú stránku činnosti SIS. Začalo sa čierne obdobie Slovenskej republiky.

Po nástupe do funkcie zriadil Jaroslav Svěchota špeciálny útvar určený k vykonávaniu neštandadných operácií, ktorý dostal názov Odbor špeciálnych operácií - OŠO. Nebol to síce jeho nápad, ale Svěchota si myšlienku vytvorenia špeciálneho komanda osvojil, a neskôr aj odbor priamo zainteresoval do násilného zavlečenia syna slovenského prezidenta do Rakúska. No keďže v tom OŠO nebolo samé a v akcii zavlečenie figurovali aj ďalšie útvary a ľudia, prakticky ihneď sa prevalilo, kto je za zavlečenie zodpovedný. OŠO skončilo a na jeho troskách vzniklo 52.oddelenie. Šlo o podobný útvar, ktorý však okrem špeciálnych operácií vykonával aj operácie spravodajské. Jeho činnosť bola takmer vždy v súlade s potrebami vládneho HZDS a jeho predsedu Vladimíra Mečiara.

Svěchota priamo vstupoval do činnosti tohoto útvaru, dokonca ho aj využíval pre svojho vlastné účely. Ùtvar bol poverovaný rôznymi úlohami, ktorých účelom bolo najmä sledovanie a diskretizácia odporcov Mečiarovho režimu, novinárov, mimovládny sektor. Bol napadnutý poslanec KDH František Mikloško, príslušníci tohto útvaru podpálili auto vtedajšieho novinára denníka sme Petra Tótha a pod.

SVĚCHOTA A PODSVETIE

Z pozície námestníka SIS zatiahol Svěchota tajnú službu do spolupráce s podsvetím. Svěchota udržiaval kontakty s mafiánskymi bosmi a intrigami sa ich pokúšal štvať proti sebe ale aj využívať na vybavovanie vlastných vecí. A to všetko výmenou za rôzne informácie a prísľuby.

SIS si mala napríklad u bratislavského mafiánskeho bosa Sýkoru objednať sledovanie Róberta Remiáša, ktorý robil spojku korunnému svedkovi zavlečenia prezidentovho syna. Na oplátku mal Sýkora od Svěchotu dostať tip, kde sa delí lup z lúpeže v nitrianskej pobočke VÚB.

Bývalý kamarát mafiánskeho bosa Róberta Holuba Milan Reichel uvádzal, že Svěchota mal či už jeho, alebo aj Holuba kontaktovať s požiadavku na zabitie ďalšieho mafiánskeho bosa Mikuláša Černáka. Jednou z odmien pre Holuba mal byť majetkový podiel v prešovskom mäsokombináte.

Autá SIS mali byť videné na mieste popravy mafiána Eduarda Diniča na Zlatých Pieskoch v Bratislave a neskôr aj pri poprave jeho brata Róberta. Svěchota sa mal objaviť aj v bare Amadeus bratislavského hotela Danube po streľbe na Róberta Holuba. Predpokladá sa, že to bol Svěchota, kto vylákal na stretnutie ďalšieho bosa Miroslava Sýkoru, pri príchode na ktorého ho zastrelili.

Jaroslav Svěchota mal takmer okamžite zastaviť vyšetrovanie zmiznutia prednostu Okresného úradu v Poprade Vladimíra Bachledu, o ktorého majetkový podiel v Tatravagónke Poprad prejaviť záujem známy mafián Peter Steinhübel. Svèchota zabavil všetky dôkazy.

KONIEC

Začiatkom roka 1998 sa skočilo funkčné obdobie prezidenta Michala Kováča. Keďže nový ešte nebol zvolený, prezidentské právomoci prevzala Mečiarova vláda, ktorá poverila jeho vykonávaním predsedu vlády Mečiara. Ten takmer okamžite po ich prevzatí vyhlásil amnestiu na skutky zavlečenia syna prezidenta a zmarenia referenda.

Jesenné parlamentné voľby roku 1998 priniesli zmenu. Mečiarovo HZDS ich síce vyhralo, no vládu zostavovala opozícia. Začalo sa upratovanie a to aj v tajnej službe, kde sa už krátko po voľbách začalo s likvidáciou materiálov. Nový predseda vlády Mikuláš Dzurinda v pozícii zastupujúceho prezidenta vydal „opravenú amnestiu“, ktorou chcel uvoľniť ruky vyšetrovateľom zavlečenia

Týkalo sa to aj Svěchotu. V kauze zavlečenia prezidentovho syna bol zadržaný a uväznený. Postupne bol stíhaný aj v ďalších kauzách: podvodu, kauze Triptich Klaňanie troch kráľov, kauze legalizanti, lúpeže spolupáchateľstvom a zneužitia právomoci verejného činiteľa.

Z väzenia Svěchota napísal premiérovi Dzurindovi list, v ktorom mu ponúkol svoje služby. Nepochodil. No uspel v inej veci.

Bol to podnet na ústavný súd vo veci porušenia svojich práv, nakoľko podľa jeho názoru Mečiarove amnestie platia a z tohto dôvodu nemôže byť stíhaný, A vtedajší prvý senát Ústavného súdu pod vedením Tibora Šafárika mu vyhovel aj napriek tomu, že iný senát ÚS sa podobným podaním Ivana Lexu vôbec nezaoberal, nakoľko ten nevyčerpal všetky možnosti, ktoré právny systém Slovenskej republiky ponúkal. Svěchota, Lexa a ďalšie osoby, ktoré boli zadržané v súvislosti s únosom prezidentovho syna sa dostali na slobodu. V roku 2000 rozhodol Najvyšší súd, že Mečiarove amnestie platia a tým bola táto vec na dlhé roky zastavená.

Akurát v jedinej veci, z ktorých bol Svěchota obžalovaný, stihol do jeho smrti padnúť verdikt. Pôvodne bol Svěchota žalovaný za podvor, no nakoniec bol odsúdený za spreneveru 11miliónov Slovenských korún na dva roky odňatia slobody s podmienečným odkladom na päť rokov a vráteniu finančnej sumy.

zdroj: Peter Tóth: Komando 52,
cyklus Mafiáni: časť Jaroslav Svěchota - Ten čo ťahal nitky
archív webslovensko.sk

Martin Šaro,   16 Apr 2017