Ján Adam Rayman - WebSlovensko.sk
dnes je: pondelok 18.december 2017 - kalendarium
športové výsledky-prehľady-ročenky

Ján Adam Rayman

Ján Adam Rayman (*23. apríl 1690, Prešove - † 23.apríl 1770, Prešov) bol lekár, lekárnik, meteorológ a botanik v jednej osobe. Pôsobil len doma, pod čím sa rozumie Prešov. V tomto východoslovenskom meste sa Rayman narodil a tam aj umrel.


Ján Adam Rayman

Rayman pôsobil ako lekár mesta Prešova a Šarišskej župy. Vyštudovať stihol v Nemecku. Jeho matka Alžbeta, rod. Róthová, sa vydala za Jana Samuela Willicha, taktiež lekárnika. Spolu naďalej zveľaďovali lekáreň. Malý Ján tak vyrastal vo veľmi inšpirujúcom prostredí, ktoré predznačilo jeho ďalšie smerovanie.

Základné a stredoškolské štúdium absolvoval doma. Na prešovskom gymnáziu štúdoval farmáciu a v tomto období sa vyučil lekárnickému remeslu. Univerzitné štúdium absolvoval v Halle (Jene), v štúdiu pokračoval v rokoch 1709-1712 v holandskom Leydene, kde aj promoval. Názov jeho dizertačnej práce bol O základoch priebehu rozmanitých chorôb a ich rozmanitej liečbe (De praecipuis diversitatis morborum fundamentis et curatione diversa). Dizertačnú prácu obhájil 16.12.1712.

Po promóciách sa rozhodol usadiť v Prešove, kde pracoval od roku 1713 ako mestský a župný lekár. O rok na to sa oženil. Jeho nastávajúcou sa stala Žofia Wachsmannová. Manželstvo bolo požehnané siedmymi potomkami. Rayman prevzal vedenie lekárne, jeho nevlastný otec zomrel v roku 1710 na morovú epidémiu. Zároveň viedol veľkoobchod s liečivami, exotickým ovocím, korením a tokajským vínom. Jeho profesné zameranie bolo široké, venoval sa problematike alkoholizmu, meteorológii, botanike, dedrológii a vinárstvu. Vďaka svojim profesionálnym a ľudským kvalitám si u Prešovčanov vyslúžil obľubu. Mesto mu odpustilo platenie daní a Rayman bol dokonca prijatý do stavu šľachtického.




V roku 1719 ho vymenovali za člena cisárskej Leopodínsko-Karolínskej akadémie (ekvivalent dnešnej Akadémie vied), uvádzanej aj ako Academie Lepoldini . Ako učenec sa stal prívržencom Mateja Bela, s ktorým aj spolupracoval na pri príprave jeho najvýznamnejšieho diela Notitia Hungariae novae historico-geographica, ale aj pri dlhodobom a nakoniec neúspešnom pokuse založiť v Bratislave Uhorskú učenú spoločnosť.

Predmetom jeho záujmu sa stali infekčné nákazlivé choroby, ako záškrt (diftéria), týfus, šarlach (scarlatina), besnota, osýpky (morbily), a zvlášť pravé kiahne (variola), ktoré sa do jeho rodného kraja pravidelne vracali. Ako schopný lekár a vedec vedel o rôznych podobách kiahní. Na jednej strane tu bola ľahšia forma choroby, keď sa postihnutému človeku síce vytvoria pľuzgiere, choroba ho však celkom neschváti, na druhej strane tu boli aj ťažké stavy končiace sa smrťou. Boli tu poznatky, že človek, ktorý prekonal kiahne, už ich viac nedostane. Dostali sa k nemu chýry, že na Turci pred kiahňami chránia očkovaním. Pri dôkladnejšej analýze dostupných vedomostí Rayman dospel k poznaniu o zmysluplnosti očkovania.

Keď sa v roku 1720 do Prešova kiahne vrátili, Rayman pozbieral v sebe odvahu a v roku 1721 zaočkoval svoju dva a polročnú dcérku proti pravým kiahňam (Variola). Do kožného rezu na ramene dcéry vmasíroval hnisu z pľuzgiera jej chorého brata. Očkovanie v nasledujúcich rokoch s úspechom opakoval na viacerých pacientoch. Tieto jeho prvé pokusy očkovania proti pravým kiahňam mali ohlas v ďalších európskych krajinách. Postupne boli zaočkované dve anglické princezné a neskôr aj celý anglický dvor. V Hannoveri sa uskutočnili sa prvé pokusy s očkovaním, roku 1750 sa očkovanie v Anglicku zaviedlo do bežnej lekárskej praxe, zaočkovaná bola aj ruská cárovná Katarína II. a príslušníci jej rodiny, Založili sa očkovacie ústavy, atď. Svetové prvenstvo v tomto smere je však v medicínskej literatúre priznávané anglickému lekárovi a fyziológovi Edwardovi Jennerovi, ktorý tieto pokusy vykonal nezávisle na Raymanovi o celých 76 rokov neskôr, v roku 1796. Jenner zaviedol aj pojem vakcinácia a vakcína, prvý použil termín vírus a prvý úmyselne vpichol predtým očkovanému dieťaťu infekčnú dávku vírusu, aby dokázal, že očkovaný človek na kiahne neochorie. V jeho prípade išlo však o aplikáciu bezpečnejšej metódy, ktorá eliminovala viaceré rizíká vlastné Raymanovej metóde.

Ako už bolo spomenuté, Rayman sa venoval aj meteorológii. Vykonal najstaršie prístrojové pozorovania teploty a tlaku vzduchu v Prešove (od 1.7.1717 - do 30.6.1720). Využil k tomu ortuťový teplomer z Jeny.

Jeho publikačná činnosť je veľmi bohatá. Publikoval v Misceláneách Akadémie Leopoldiny, v Annales Physico-medicae Vratislavienses atď.. Počas svojho života napísal vyše 25 lekárskych prác, najčastejšie o infekčných chorobách. Okrem pravých kiahní sa zaoberal aj bacilárnou dyzentériou, osýpkami, šarlachom, besnotou a jej prenosom zo zvierat na človeka a i. Niektoré z jeho prác:

  • Historia medica Variolarum Eperiesini in superiore Hungaria epidemice anno 1717 grassatarum
  • De vomitus sebacei origine
  • De Aphonia Ebriorum
  • De dubio Hydropis pectoris et pericardii diagnosi.

Jan Adam Rayman, ktorý je uvádzaný aj ako Ioannes Reimanus, Johann Reiman zomrel ako 80-ročný dňa 23.4.l770. Jeho meno dnes nesie Reimanova ulica v Prešove (spája Masarykovu a Východnú), Fakultná nemocnica J.A.Raymana, Gymnázium J.A. Raymana a súkromné zdravotnícke stredisko Reimanus. Všetky uvedené inštitúcie sú v Prešove. Na jeho počesť sa poriadajú vedecké konferencie.


Raymanov rodný dom v Prešove na Hlavnej ulici.

foto: webslovensko.sk

Jakub Hlohoš,   10 Apr 2017