Ferdinand Daučík - WebSlovensko.sk
dnes je: streda 26.september 2018 - kalendarium

Ferdinand Daučík

Medzi osobnosťami, ktorými sa môže pochváliť slovenský futbal nie je veľa. Medzi trénermi žiaria dve mená: Uznávaný svetový odborník Jozef Vengloš a Ferdinand Daučík.

Ferdinand Daučík

Zatiaľ čo Vengloš zbieral úspechy ako tréner reprezentácie, Ferdinand Daučík vyryl svoju životnú brázdu ako tréner jedného z popredných svetových futbalových klubov - FC Barcelona.

S futbalom začínal Ferdinand Daučík (známy aj ako Fernando Daucik) (* 30. máj 1910, Šahy, – † 14. november 1986, Alcala de Henares) vo svojom rodisku Šahy. Talentovaného chlapca si všimli funkcionári miestneho FC a dali mu možnosť obliecť dres. V Šahách dlho nepobudol. Už o dva roky bol v divíznom KFC Komárno a vo svojich 20 rokoch sa ocitol v 1.ČSŠK Bratislava (predchodca dnešného ŠK Slovan Bratislava). Čoskoro sa ozvala Slávia Praha, v tom čase jeden z popredných klubov Európy. V Bratislave sa šikovného mládenca vzdať nechceli, nakoniec však ustúpili a Daučík v roku 1935 obliekol dres pražskej Slávie. Dokonca prevzal kapitánsku pásku po legendárnom brankárovi Františkovi Pláničkovi. Výborné výkony v drese pražských „zošívaných“ znamenali pozvánku do reprezentácie.

Ferdinand Daučík sa stal tretím Slovákom, ktorý obliekol Česko-Slovenska. Už v roku 1934 bol v kádri na majstrovstvách sveta, kde Česko-Slovensko prehralo až vo finále, no na šampionáte si nezahral ani minútu. To sa mu podarilo až o štyri roky neskôr na šampionáte vo Francúzsku, keď si zahral v oboch zápasoch proti Brazílii. Od vtedajšej brazílskej hviezdy Leonidasa sa mu dokonca dostalo aj komplimentu. V reprezentačný dres Česko-Slovenska obliekol Daučík celkovo v 25 krát. Dokonca mal možnosť zahrať si aj proti Anglicku v drese Európy. Vďaka udalostiam, ktoré vyvrcholili podpisom mníchovského protokolu o odstúpení územia Česko-Slovenska nacistickému Nemecku, o túto šancu prišiel. Prahu ovládli protianglické nálady a Daučík musel pozvánku do výberu Európy odmietnuť.

Počas 2.svetovej vojny ukončil Daučík hráčsku kariéru nastúpil novú, oveľa úspešnejšiu – kariéru futbalového trénera. Po vzniku Slovenského štátu sa v roku 1942 vrátil Daučík na Slovensko, kde nastúpil ako tréner pri ŠK Bratislava (premenovaný 1.ČSŠK), pričom súčasne pôsobil ako tréner slovenskej reprezentácie. S ŠK Bratislava získal dva slovenské tituly.

Aj v prípade Daučíka platí tvrdenie, že predbehol svoju dobu. V ŠK Bratislava úspešne zaviedol nový WM systém, pričom požadoval, aby bol tento systém zavedený do všetkých vekových kategórií klubu. Klub mal zaviesť jednotnú filozofiu, podľa ktorej sa hráči a skladba mužstva mali prispôsobiť hernej schéme. Tento spôsob práce je dnes bežný. Koncom 90. rokov minulého storočia začala takúto schému praktizovať FC Barcelona, neskôr aj ďalšie kluby. Spolu so spomenutou filozofiou zaviedol Daučík aj nový systém bránenia, tzv. vysoký pressing. Okrem toho do vrcholového futbalu priviedol niektorých neskôr vynikajúcich futbalistov (napríklad Tegelhoff).




Skončila sa II.svetová vojna a z bývalých spojencov, ktorí porazili nacistické Nemecko a Slovenský štát sa stali súperi. A ich súperenie malo fatálny dopad na znovuobnovené Česko-Slovensko.

Začiatkom roka 1948 dostal Daučík ponuku viesť reprezentáciu Česko-Slovenska. V pozícii jej kormidelníka sa však dlho neohrial. Vo februári 1948 sa k moci dostali komunisti a začala sa éra intríg, krivého obviňovania a prenasledovania, ktorej sa nevyhol ani úspešný tréner. Daučíka zatkli druhý deň po jednom zápase vo Viedni. Obvinili ho z napomáhania emigrantom a finančnej dotácie pre špiónov. Vypočúvali ho a fyzicky týrali. Dostal dva roky. Absolvoval pobyt vo väznici v Leopoldove a Nových Zámkoch. Nakoniec skončil v pracovnom tábore v Novákoch. Z tábora sa ho však podarilo vytiahnuť, aby pomohol trénovať Topoľčancov. Za pomoci známych sa mu však podarilo ujsť a spolu s manželkou a štyrmi deťmi za pomerne dobrodružných okolností emigrovať. Aj Daučíkovmu švagrovi, neskôr výbornému futbalistovi Ladislavovi Kubalovi (Kubala mal za manželku Daučíkovu sestru Annu Violu) sa tiež podarilo dostať do zahraničia.


Ferdinand Daučík v strede (vpravo vynikajúci futbalista Ladislav Kubala)

Emigráciou sa odštarovalo najúspešnejšie obdobie života Daučíka. Najskôr ušiel do Rakúska, kde však nemohol dlho pobudnúť, nakoľko bolo v tom čase ešte stále obsadené Červenou armádou. Odišiel preto do Talianska, kde sa stal trénerom mužstva Hungaria (tím zostavený z emigrantov z východnej Európy), s ktorým vyrazil do Španielska odohrať niekoľko priateľských zápasov, medzi inými aj s výbermi Madridu a Espanyolu. Na zápasoch sa zúčastnili aj predstavitelia Realu Madrid a FC Barcelona, ktorí sondovali prípadné nové posily. A do oka im padol predovšetkým Ladislav Kubala. Kubala údajne podmienil podpísanie prestupových lístkov trénerskou stoličkou pre Daučíka. Či je to pravda sa nevie. Isté je len to, že sa začalo jedno z najúspešnejších období Barcelony, na ktorom mal výrazný podiel jej tréner - Slovák Ferdinand Daučík.

Daučík sa trénerom CF Barcelona stal v roku 1950 a pod jeho vedením dosiahla Barcelona v priebehu dvoch rokov double - víťazstvo v lige a španielskom pohári (1952, 1953). Okrem toho pridal do siene klubu ďalšie prvenstvo v ligovom pohári 1951. V tomto období žiaril aj Kubala, ktorého v roku 1999 pri príležitosti 100.výročia založenia klubu vyhlásili za najlepšieho hráča Barcelony.

V roku 1954 sa ďalšou Daučíkovou španielskou zastávkou stal Athletic Bilbao. Úspechy pokračovali. S Bilbaom vyhral dvakrát španielsky pohár (1955, 1956) a v roku 1956 aj La Ligu. V sezóne 1956-1957 priviedol Daučík Bilbao až do štvrtfinále Evropského pohára majstrov (predchodca dnešnej Ligy majstrov).

Niektoré zdroje uvádzajú, že vďaka Daučíkovej ére na lavičke Barcelony môže dnes tento klub ďakovať za svoj domov zvaný CAMP NOU. Či je to pravda nie je až tak dôležité. Lebo nič to nezmení na tvrdení, že Ferdinand Daučík bol špičkovým európskym trénerom. Je len škoda, že jeho služby nemohla využiť jeho domovina. Daučík mimo iných klubov trénoval aj kanadských Toronto Falcons. V Kanade sa opäť prejavila súdržnosť a v jednom klube sa zišiel so svojím synom Jankom Daučíkom i švagrom Ladislavom Kubalom a jeho synom Brankom.

zdroj: denník Šport, použité foto: fcbarceloba.com

Martin Šaro,   13 Sep 2018