Ctibor Filčík - WebSlovensko.sk
dnes je: sobota 21.október 2017 - kalendarium

Ctibor Filčík

Ctibor Filčík bol vynikajúci slovenský herec, ktorý mal smolu, že žil v dobe akej žil. Ak by bol žil v dnešnej dobe, Oskar, prípadne miesto v sieni slávy by ho pravdepodobne neminuli. Ak by mal však hereckú príležitosť.


Ctibor Filčík

Pri zostavení rebríčka obcí a miest podľa počtu známych a slávnych rodákov by bolo zrejmé, že Dolné Plachtince a blízke okolie by v kategórii divadlo a herectvo obsadili popredné miesto. S výnimkou Bratislavy a Košíc sa toľko známych hercov v slovenskom jednom mestečku alebo dedine asi nenarodilo. Veď okrem vynikajúceho Ctibora Filčíka (* 15. august 1920, Dolné Plachtince – † 21. november 1986, Bratislava) sa tu narodili aj Július Pántik, Štefan Kvietik a Milan Kňažko.

Ctibor Filčík miloval divadlo odmalička. Nevedno odkiaľ sa táto jeho láska k herectvu vzala, no Filčík veľmi skoro zanechal pokusy živiť sa niečím iným. Mal šťastie, jeho talent objavila v tom čase výrazná a v oblasti slovenského ochotníctva priekopnícka postava Andrej Bagar. V roku 1943 Bagar ponúkol mladému talentovanému hercovi Filčíkovi miesto vo vznikajúcom Slovenskom komornom divadle. Filčík v Martine strávil celkovo päť rokov, počas ktorých stihol vytvoriť viac ako štyri desiatky postáv a keď sa jeho martinský angažmán skončil, bolo o ňom už známe, že dokáže stvárniť aj charakterovo náročnejšie postavy. Na margo Bagarovho martinského divadla treba uviesť, že slovenskému herectvu dalo celý rad vynikajúcich osobností. Spolu s Ctiborom Filčíkom začínala v tomto divadle svoju profesionálnu kariéru aj Mária Kráľovičová. Krátko po Filčíkovom odchode z Martina sa v ňom objavila ďalšia vychádzajúca hviezda slovenského herectva – Jozef Kroner. Filčíková martinská anabáza sa skončila v roku 1948, keď ohlásil prestup do Bratislavy, kde sa stal členom Novej scény Slovenského národného divadla (SND). V roku 1951 sa stal členom Činohry SND, kde pôsobil až do svojej smrti.

Už v Martine si Filčík ako človek, ktorý je svoju remeslu oddaný „telom aj dušou“, vybudoval povesť profesionála, ktorý dokáže stvárniť aj charakterovo náročné postavy. Tieto jeho schopnosti využili aj bratislavskí režiséri a tak sa zoznam postáv, ktorým Filčík vdýchol život, obohatil o postavy gaunerov, tajomných, či pochybných existencií, alebo protištátnych živlov. Jeho snáď najznámejšou bravúrne stvárnenou postavou sa stal vojvodca Goetz zo Sartrovej drámy Diabol a Pánboh. Podľa divadelného kritika a teoretika Ladislava Čavojského tým Filčík zavŕšil celý rad záporných postáv, ktorými bol u divákov zapísaný, pričom sa ozvali aj hlasy, že Goetz v podaní Filčíka bol miestami lepší ako Goetz Laurenca Oliviera. Sám Filčík si uvedomoval, že stvárňovaním tohto typu hrdinov mu môže u diváka priniesť nálepku zlého človeka, no jeho profesionalizmus však nepustil. A tak dával postavám, čo im patrilo, čím predchádzal oslabeniu vnútorného konfliktu v hry. Ak by sme mohli zjednodušiť tvrdenie Ladislava Čavojského, že Filčík dokázal obsiahnuť ľudské utrpenie v takom širokom rozpätí, v akom ich v ľuďoch zmapoval Dostojevskij, tak by sme mohli povedať, že kým Dostojevskij bol teoretik, Filčíka môžeme nazvať, že je praktikom.

Táto „záporná“ poloha bola jednou stranou jeho hereckého kumštu. Na druhej strane stála „humorná“ poloha, pri ktorej Filčík rozdával na javisku smiech a dobrú náladu (Ford vo Veselých paničkách z Windsoru od Williama Shakespeareho).

Filčíkov talent neostal nepovšimnutý ani filmármi. Debutoval v komédii Kozie mlieko (1950) (zahrali si v nej aj Hana Meličková, Ladislav Chudík, Ivan Mistrík a další) a v ďalších filmoch opätovne stvárnil postavy, väčšinou zložitých vnútorných charakterov, od majstra Pavla z Levoče (Skrytý prameň 1973 ), cez zbojníckeho kapitána Hrajnohu (Jánošík I a II), až po dôstojníka slovenskej armády a neskôr gardistu Slanca (Kapitán Dabač 1959). Okrem filmov si zahral aj v celom rade inscenácií v rámci cyklu Bratislavské pondelky.

Ctibor Filčík zomrel náhle 21. novembra 1986. Ešte za jeho života bol odmenený titulom zaslúžilý umelec. Národný umelec sa mu neušiel. Údajne preto, že sa ho báli navrhnúť na tento titul, nakoľko mal veľmi blízsky vzťah s manželkou prezidenta Gustáva Husáka Magdou.




Jakub Hlohoš,   15 Aug 2017