Aurel Stodola - WebSlovensko.sk
dnes je: utorok 21.november 2017 - kalendarium
športové ročenky

Aurel Stodola

prof. Ing. Aurel Stodola, Dr. h. c. (* 11.máj 1859, Liptovský Mikuláš – † 25. december 1942, Zürich, Švajčiarsko) bol špičkový slovenský technik a fyzik. Je zakladateľom teórie parných a plynových turbín.


Aurel Stodola

ŠTÚDIUM a PRACOVNÉ MIESTA

  • ľudová škola v Liptovskom Mikuláši
  • nemecká reálka v Levoči
  • maturita na Vyššej štátnej reálke v Košiciach
  • od roku 1876 štúdium na technike v Budapešti
  • od roku 1877 strojné inžinierstvo v Zürichu
  • 1880 - 1882 práca v Strojárňach štátnych uhorských železníc v Budapešti
  • V roku 1883 štúdium na Vysokej škole technickej v Charlottenburgu
  • štúdiá ukončil v roku 1884 na Parížskej Sorbone
  • od roku 1884 pôsobil v Prahe, v Českomoravskej strojárni, neskôr prešiel do Strojárenskej spoločnosti Ruston a spol.
  • V roku Stodola 1892 prijal pozvanie za docenta na Vysokú školu technickú v Zürichu, na ktorej sa čoskoro stal profesorom (1893) a zostal tam pôsobiť až do svojho odchodu do dôchodku v roku 1929.

Profesor Stodola sa vo svojej vedeckej práci zameriaval na oblasť teórie automatickej regulácie strojov. Jeho primárnou oblasťou sa neskôr stali parné turbíny, ktorým pripisoval veľký význam a perspektívu. Jeho predpovede sa naplnili.

DIE DAMPFTURBINEN UND IHRE AUSSICHTEN ALS WARMEKRAFTMASCHINEN

Zámerom Stodolu bolo premeniť empirické poznatky o týchto strojoch na kompaktnú vedeckú teóriu. Jeho snahou bolo vytvoriť vedecký základ pre ich projektovanie. Intenzívnejšie sa začal venovať tejto problematike niekedy v roku 1900 a až v roku 1903 vyšla jeho dôležitá monografia Parné turbíny a ich výhľady ako strojov poháňaných tepelnou energiou.. Táto kniha sa dočkala ešte ďalších piatich vydaní, v ktorých boli postupne publikované ďalšie Stodolove poznatky.

Prvé vydanie z roku 1903 malo 220 strán a 120 ilustrácií, posledné, šieste malo už 1157 strán a 1141 obrázkov. Od druhého vydania pribudli v knihe kapitoly o spaľovacích (plynových) turbínach, ktoré v danej dobe boli ešte úplnou novinkou. Odrazilo sa to aj v názve monografie (Dampf- und Gasturbinen). Stodolova hlavná monografia bola preložená do viacerých jazykov a stala sa klasickým a v niektorých ohľadoch dodnes neprekonaným dielom technickej literatúry. Medzinárodná vedecká obec na základe tejto monografie ako aj vďaka jeho ďalším výsledkom, právom považuje Aurela Stodolu za zakladateľa teórie parných (a sčasti aj plynových) turbín. V švajčiarskej strojárni Brown-Boveri & Cie – v ktorej sa ako v prvej na európskom kontinente rozbehla výroba parných turbín, na centrálnom mieste visel portrét Aurela Stodolu s nápisom Otec konštruovania parných turbín.

Ďalšie jeho významné diela:

  • 1922 v Berlíne Dampf und Gas-Turbinen
  • 1931 v Berlíne Gedanken zu einer Weltanchauung vom Standpunkte des Ingenieurs ktoré prepracoval a vydal v Zürichu 1937 pod názvom Die geheimnisvolle Naturweltanschauliche Betrachtung.



ĎALŠIE ČINNOSTI

Pre paru vypočítal a aplikoval tzv. Mollierov entropický diagram, ktorý stále dopĺňal. V spolupráci s chirurgom Ferdinandom Sauerbruchom skonštruoval 1915 pohyblivú umelú, tzv. Stodolovu ruku. Na rovnakom princípe boli založené aj protézy chodidiel a nôh.

Stodola bol konštruktérom prvého tepelného čerpadla na svete. Jeho tepelné čerpadlo z roku 1928 dodnes pracuje vo Švajčiarsku a vykuruje radnicu v Ženeve. Pri jeho činnosti sa využíva voda z jazera (ide sa o uzavretý okruh).

Aurel Stodola naj bol profesorom Alberta Einsteina. Einstein zdôraznil veľký prínos Stodolu v technike a k jeho sedemdesiatim narodeninám okrem iného napísal:

„I keď hlavnou hnacou silou jeho práce bola kvitnúca tvorivá činnosť, predsa bola jeho sila v neustálej túžbe po poznaní a v mimoriadnej jasnosti jeho myslenia.“

OCENENIA

Za svoj prínos bol Stodola ocenený mnohými svetovými vedeckými spoločnosťami a univerzitami. V roku 1901 ho menovali za čestného doktora Zürišskej univerzity, v roku 1905 mu vysoká škola technická v Hannoveri udelila titul Dr. Ing. h. c. a o štyri roky aj technika v Zürichu. V 1908 mu bolo udelené najvyššie vyznamenanie nemeckých inžinierov Grashofova medaila a v 1940 ho Anglicko odmenilo zlatou medailou Jamesa Watta. Čestný doktorát mu udelila aj Nemecká technika v Brne a v roku 1929 i pražské České vysoké učení technické. Bol tiež členom korešpondentom Francúzskej akadémie vied. Zomrel 25. decembra 1942 v Zürichu. Od roku 1989 je pochovaný v Liptovskom Mikuláši.

Keď sa Aurel Stodola po 37 rokoch profesorského pôsobenia lúčil so svojou katedrou, v zamyslení nad poslaním a úlohami učiteľa, školy a štátu vyslovil tieto slová:

“ ... v každom ročníku je určitá garda študentov, ktorá v plnej, ba často až prevŕšenej miere uspokojuje všetky želania otca, učiteľa, priemyslu a štátu. ... Dovoľte mi preto vysloviť to, čo je už dávno vecou môjho srdca: pre túto gardu treba viac urobiť ako sa dosiaľ urobilo. Bolo by krátkozrakosťou tvrdiť, že nadaný si aj sám nájde správnu cestu v živote.”

Na počesť A. Stodolu je pomenovaná planétka (3981) Stodola.

Pri príležitosti výročia jeho narodenia vyhlásila Slovenská technická univerzita v Bratislave rok 2009 Rokom Aurela Stodolu. Národná banka Slovenska vydala v tejto súvislosti historicky prvú zberateľskú euromincu SR s podobizňou tohoto slovenského vedca svetového mena. Nominálna hodnota striebornej mince je 10 eur. Minca má štatút zákonného platidla, ale iba v SR.

foto: webslovensko.sk - busta Aurela Stodolu na Hlavnej ulici v Košiciach (Slovenské technické múzeum).

Jakub Hlohoš,   12 May 2017