Anton Bernolák - WebSlovensko.sk
dnes je: sobota 21.október 2017 - kalendarium

Anton Bernolák

Okrem Ľudovíta Velislava Štúra je so vznikom spisovného slovenského jazyka aj meno Anton Bernolák


Anton Bernolák

3.októbra 1762 sa v šľachtickej rodine Juraja Bernoláka dočkali druhého potomka. Rodičia v tom čase netušili, akým známym sa ich potomok nakoniec stane. Anton Bernolák (* 3. október 1762, Slanica – † 15. január 1813, Nové Zámky) sa stal prvým kodifikátorom slovenského jazyka.

ŠTÚDIÁ

V rodine Bernolákovcov bolo niekoľko významných osobností. Napríklad Antonov strýko Andrej bol dokonca profesorom na Trnavskej univerzite (v tom čase významná vzdelávacia inštitúcia). Základnú školu vychodil Anton v Námestove. O jeho stredoškolských štúdiách panujú dohady. Mal študovať v Ružomberku, Ostrihome ale aj v Bratislave, či Trnave. Potvrdené je len vyššie gymnaziálne štúdium v Bratislave. Ako chovanec seminára sv. Štefana (Stephaneum) absolvoval dvojročný filozofický kurz v Trnave. Po jeho ukončení pokračovala jeho životná dráha teologickými štúdiami vo Viedni. Po dvoch rokoch vo Viedni sa vrátil do Bratislavy, kde svoje štúdiá teológie dokončil. Miestom záverečných štúdií Antona Bernoláka sa stal Generálny seminár na Bratislavskom hrade, zriadený panovníkom Jozefom II. za účelom jednotnej výchovy kňažského dorastu. Bolo to miesto, kde sa Anton Bernolák zapálil pre veci národné. Z horlivého podporovateľa reforiem Márie Terézie a Jozefa II. sa stal národovec. V roku 1787 Antona Bernoláka vysvätili za kňaza. Stal sa z neho bakalár teológie.

LITERÁRNO-VEDECKÁ ČINNOSŤ

Bernolák v Bratislave našiel vhodné podmienky pre svoju rácu. Spoločne so skupinou vzdelancov začal práce na príprave slovenského spisovného jazyka. Tá vyvrcholila v roku 1787 vydal svoju prvú významnejšiu prácu Disertatio philologico-critica de litteris Slavorum (Kritická filologická rozprava o slovenských písmenách) s príručkou Orthographia. Šlo o stanovenie základných pravidiel jednotného spisovného jazyka, ktorého základom sa stala západoslovenčina.

Bernolákove pravopisné pravodlá sa rýchlo ujímali. V roku 1788 vynikla v bernolákovčine prvá báseň a na základe jej pravidiel vydal Juraj Fándly v roku 1789 svoje dielo Dúverná zmlúva medzi mňíchom a diáblom o prvních počátkoch, o starodávních, aj včúlajších premenách reholňíckích.

Prvým pôsobiskom Bernoláka po jeho vysvätení sa stala fara v Čeklísí (dnešné Bernolákovo). Popri povinnosti pastora sa Bernolák vo voľnom čase venoval jazykovednej činnosti. Výsledkom jeho úsilia počas triaročného pôsobenia v čeklísí bola Grammatica Slavica (Bratislava 1790) a Etymologia vocum Slavicarum (Trnava 1791). V Čeklísí vytvoril Benolák prvý koncept svojho Slovára. V Čeklísí pôsobil až do roku polovice roka 1791, keď jeho kroky viedli do Trnavy.




SLOVENSKÉ UČENÉ TOVARIŠSTVO

V roku 1991 sa Anton Bernolák presunul do Trnavy, kde sa stal vikariátnym kancelárom. Vykonával aj ďalšie funkcie, ale v roku 1792 jeho pričinením založené Slovenské učené tovarišstvo, ktorého základom sa stala od roku 1789 pôsobiaca Spoločnosť pre pestovanie slovenského jazyka. Hlavnou náplňou práce Tovarišstva mala byť publikačná činnosť. Spolok vydával knihy v spisovnom jazyku – bernolákovčine. Do konca storočia stihli vydať jedenásť knižných titulov v dvadsiatich zväzkoch. Žánrovo bola zastúpená národnobuditeľská oblasť, náboženská oblasť, i oblasť ľudovýchovného charakteru. Spolok mal sídlo v Trnave a niekoľko pobočiek po celom Slovensku. V Trnave sídlila aj tlačiareň Václava Jelínka. Organizačnú stránku tonarišstva obhospodaroval Juraj Fándly, Bernolák bol prvým riaditeľom spolku.

SPOR FÁNDLY a BERNOLÁK vrs. BAJZA

Činnosť tovarišstva ale najmä dvojice Fándly – Bernolák, ktorí sa spolu s ďalšími mladými učencami snažili uviesť do života bernolákovčinu, bola predmetom žiarlivosti ďalšieho slovenského národovca, Jozefa Ignáca Bajzu. Bajza bol autorom prvého slovenského románu René mláďenca príhodi a skúsenosťi a robil si najväčšie zásluhy na rozvoji slovenskej kultúrnej západoslovenčiny. Využil kontroverznosť Fándlyho diela Dúverná zmluva.... a vo svojom Anti-Fándly ostrým sarkastickým spôsobom zaútočil na Fándlyho. Bernolák sa svojím Toto maličké písmo má sa pánovi Anti-Fándlymu do jeho vlastních ruk odevzdať,zastal Fándlyho. Spor sa však vyostril natoľko, že Jozef Fándly bol nakoniec konzistoriálnou radou uvrhnutý na 14 dní do kláštora za trest. Bajzu aj napriek jeho nepopierateľnému talentu a pronárodnej orientácii do tovarišstva nikdy neprijali.

BERNOLÁK V NOVÝCH ZÁMKOCH

Posledným významným miestom, kde Bernolák pôsobil boli Nové Zámky. Na vyprázdnenú stoličku miestnej fary sa Bernolák dostal na základe konkurzu ale tak trochu aj na základe známostí.

Jeho pôsobenie na miestne fare sa oficiálne začalo 1. júna 1797 a pôsobil tam až do svojej smrti. Okrem kňažských povinností si musel Bernolák plniť aj povinnosti riaditeľa školy. Okrem toho pokračoval v literárnej činnosti. Venoval sa aj práci na svojom Slovári. Aj keď stihol pripraviť do tlače jeho päť zväzkov, vydania sa už nedočkal. Až 12 rokov po jeho smrti začala Slowár Slowenskí, Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí, ako šesťzväzkový vydávať Kráľovská univerzitná tlačiareň v Budíne. Slovár vyšiel v náklade 2000 exemplárov.

Anton Bernolák zomrel na 15.januára 1813 na následky srdcovej mŕtvice. Pochovali ho na starom kamennom cintoríne, na ktorom odpočíval približne 80 rokov. Neskôr ho spoločne s ostatkami ďalších dvoch ľudí vyzdvihnúť a premiestniť do spoločného hrobu neďaleko kaplnky Najsvätejšej Trojice, oproti Bernolákovmu parku.

OSUD BERNOLÁKOVČINY

Prínos Antona Bernoláka pre kultúrnu vzdelanosť Slovákov je nepopierateľný. Spolu so skupinou mladých vzdelancov sa nielen pokúsil, ale aj pomerne úspešne zaviedol jednotný slovenský spisovný jazyk. To sa dá konštatovať aj napriek tomu, že sa bernolákovčine nepodarilo presadiť na celom slovenskom území. Jeden prúd odporcov zavedenia slovenského spisovného jazyka pochádzal z Čiech. Na Slovensku sa hojne využívala práve čeština a slovenčina sa považovala iba za jej dialekt. Bernolákovi a jeho kolegom sa aj napriek tomu podarilo svoj spisovný jazyk uviesť do života. Bernolákovčina, ktorá vychádzala z hovoreného slova, sa využívala až niekedy do 30. rokov 19.storočia, keď sa postupne dostávala pod tlak nastupujúcej, tentoraz evanjelickej generácie slovenských národovcov vedených Ľudovítom Štúrom. Vznikla potreba novej kodifikácie spisovného jazyka.

Po Antonovi Bernolákovi je pomenovaná planétka. Bernolák sa dostal aj na bankovku v hodnote 200,- Sk.

použitý zdroj: Web Múzeum v Nových Zámkoch

Martin Šaro,   04 May 2017