Vinohradníctvo - WebSlovensko.sk
dnes je: pondelok 19.november 2018 - kalendarium

Vinohradníctvo

Slovensko má vďaka svojmu územiu vytvorené podmienky pre pestovanie viniča a dopracovanie kvalitného vína. To začali využívať už naši predkovia. Skrátka vinohradníctvo.

Ak sa vám projekt webslovensko páči, budeme rádi ak ho podporíte nejakou finančnou čiastou. Jej výšku necháme na vás.

IBAN: SK 86 1100 000 000 293 528 4140

č.účtu: 293 528 4140/1100 (Tatra banka)

bic/swift: TATRSKBX

variabilný symbol: 20180528

Vinohradníctvo




Tokajská vinohradnícka oblasť - Zemplín

Na juhozápadných výbežkoch Zemplínskych vrchov sa južne od Trebišova nachádza najmenšia slovenská vinohradnícka oblasť - Tokajská vinohradnícka oblasť. Názov Tokaj sa odvodzuje od staroslovanského slova stokaj označujúceho sútok. Na Slovensko zasahuje z Maďarska a je to jednou z mála oblastí na svete, kde sa dá dopestovať hrozno na výrobu prírodne sladkých vín. O tokajskom víne sa právom tvrdí, že je kráľom vín a vínom kráľov.

Počiatky pestovania viniča v tejto oblasti sú známe už z rímskej doby, počas ktorej bola oblasť súčasťou Panónie. Nájazdy Tatárov v 13.storočí tento kraj vyľudnili a vinohrady zničili. Významné zásluhy na rozvoji vinohradníctva v tejto oblasti mal kráľ Belo IV, ktorý kolonizoval oblasť Talianmi, ktorí doniesli nové pestovateľské skúsenosti a základnú odrodu viniča. Veľké zásluhy na rozvoji vinohradníctva mal aj kráľ Matej Korvín. Väčšina pivníc pochádza z obdobia tureckých vojen a do určitej miery sa budovali ako úkryty pred lúpežnými vojskami. Niektoré pivnice sú vytesané až do hĺbky 8 až 16m do sopečných hornín (tufov). Dĺžka chodieb dosahuje až 20m. V súčasnosti ponúka Tokajská vinohradnícka oblasť s centrom v Malej a vo Veľkej Trni niekoľko druhov vín, pričom medzi najznámejšie patrí dvoj- až päť putňový Tokajský výber, ktorý získal ocenenia aj mimo Slovenska. Tokajské víno sa vyrába z odrôd viniča Furmint, Lipovina, Muškát žltý.

V priaznivých rokoch dochádza počas dlhej suchej jesene pod vplyvom pôsobenia ušľachtilej plesne Botrytis cinerea k tvorbe tzv. cibéb (hrozienok), ktoré vínu dodávajú zvláštnu a nezameniteľnú chuť, farbu a vôňu. Táto oblasť je jednou z najteplejších oblastí krajiny a to radí tento región do najkvalitnejšej kategórie v rámci Slovenska. V niektorých rokoch sú vínne pivnice vyhrievané až 2200 hodín za rok.

V Kráľovskom Chlmci sa každý druhý rok usporadúvajú vinárske slávnosti.

Malokarpatská vínna cesta

Vinohradnícka oblasť neďaleko od Bratislavy s centrami vo Svätom Jure, Limbachu, Pezinku, Modre. Prvý krát sa miestne vinice spomínajú v 13.storočí. V Bratislave sa vinohrady spomínajú po prvý krát v roku 1246, v Jure pri Bratislave v roku 1278 (1270), v Pezinku v roku 1295 a v Modre v 14.storočí. Počiatky malokarpatského vinohradníctva siahajú až do rímskoprovinciálneho obdobia (1.-4. storočie). Až do polovice 13.storočia bolo je tých správ o vinohradníctve málo. Súvisí to s tým, že v 11.-12.storočí boli vinohrady vo vlastníctve panovníka, takže ich správa nebola spojená so žiadnymi zvláštnymi písomnosťami.

V 13.storočí zohralo vinohradníctvo významnú úlohu pri rozvoji miest Bratislava a Trnava a v 14.-16.storočí sa položili základy pre vznik ďalších vinohradníckych centier malokarpatskej oblasti. Malokarpatské vinohradníctvo sa tak sformovalo do mestskej vinohradníckej oblasti, lebo väčšina vína z tejto oblasti pochádzala z viníc mešťanov a obyvateľov Bratislavy a Svätého Jura, Trnavy, Pezinka a Modry.

Vína z tejto oblasti sa veľmi dobre predávali už v stredoveku a pomáhali mešťanom týchto piatich miest rýchlo sa zotavovať zo živelných pohrôm, požiarov a vojen. O vína bol záujem nielen doma, ale aj v nemeckých krajinách, Čechách, na Morave, v Sliezku a v Poľsku. V 16. až 18.storočí nadobudla malokarpatská oblasť takmer monopolné postavenie v pestovaní viniča a dorábaní vína. Súviselo to s obsadením južných častí Uhorska Turkami. Stratila sa tak konkurencia lacných južných vín.




Víno bolo významným zdrojom mestských príjmov. Napríklad v roku 1610 získal Pezinok tzv. viničné právo, ktoré umožňovalo mestu každoročne vyberať od majiteľov vinohradov v chotári Pezinka dávku vinohradníckej úrody. Kritériom bola plocha vinohradu. Nešlo o zanedbateľné čiastky a tak napríklad v rokoch 1656 - 1659 predstavoval príjem mesta vo víne čiastku 3471 okovov (188475,3l), čo v prepočte na peniaze znamenalo 10 413 uhorských zlatých. Pre porovnanie, tom čase stál pár volov 28 uh.zlatých, pár čižiem 2 uh. zlaté, vymaľovanie kostola 18,20 uh.zlaté a stredne veľký dom 200-300 uh.zlatých.

Po vytlačení Turkov, obmedzeniu exportných možností do Pruska, Sliezka a Poľska, kladení prekážok zo strany Rakúska pri vývoze vína a pri nasýtenosti domáceho trhu došlo ku ukončeniu rozkvetu malokarpatského vinohradníctva. Víno prestalo ísť na odbyt a mešťanostovia začali produkovať maximálne pre vlastnú potrebu, mnohí prestali vinohradníčiť. Počas napoleonských vojen došlo len ku krátkodobému oživeniu, ale celkovú krízu malokarpatského vinohradníctva to neovplyvnilo.

V 18. a 19. storočí došlo ku postupnej strate zahraničných trhov, čo bolo výsledkom nielen zlej medzinárodnej situácie a prekážok zo strany viedenskej vlády, ale aj zastaralými technológiami pestovania viniča, zmiešanou kultivárovou skladbou a technológiami dorábania a ošetrovania viniča. Podľa poľnohospodárskej literatúry starých gréckych a rímskych autorov sa totiž vinohradničilo i v prvej polovici 19.storočia.

V osemdesiatych rokoch 19.storočia napadla malokarpatské vinohrady fyloxéra, čo je choroba, ktorú spôsobuje živočíšny škodca voška viničová, ktorá v prvom rade napadá korene viniča a spôsobí vyhynutie celého kra. Iróniou je, že fyloxéra bola zavlečené do Európy v úsilí doviesť také kultúry vinniča, ktoré by boli odolné voči oidiu, hubovitému ochoreniu viniča. Fyloxéra bola v Bratislave zistená v roku 1880, v Jure v roku 1882, v Modre v roku 1889, v Pezinku a v Mysleniciach v roku 1890. Jej skazonosné účinky znásobila peronospóra, ďalšia hubovitá choroba. Svedkami neúspešného boja proti fyloxére sú injektory, vystavené v priestore malokarpatského múzea. Vstrekoval sa nimi do pôdy ku koreňom viniča sirouhlík v tekutom stave, kde sa vyparoval a ničil škodcu. Proces šírenia nákazy sa síce spomalil, ale úplne nezastavil.

Účinnú ochranu viniča pred fyloxérov objavili pred koncom 19.storočia v štiepení európskych ušľachtilých kultivárov na americké podpníky, ktoré sú odolné voči fyloxére. Tento spôsob je pomerne drahý a vek viniča nižší ako u vlastnokoreňového viniča, dosahujú sa pri voľbe vhodného podpníka podstatne vyššie výnosy a kvalita hrozna sa nemení. Katastrofa s fyloxérov podnietila vinohradníkov prehodnotiť svoju prácu a vyvolala zrod nového moderného vinohradníctva založeného na poznatkoch vedy a vymoženostiach techniky.

Levice a Sebechleby

Ďalšou vinohradníckou oblasťou bolo okolie Levíc nachádzajúcich sa na Ipeľskej pahorkatine, ktorá ponúka ideálne podmienky na pestovanie viniča a produkciu vína. Ku scenérii Levíc patria aj vinohradnícke domčeky a pivnice nazávané aj ako hajlochy. Najviac takých domčekov sa nachádza v lokalite Stará hora pri obci Sebechleby. Chránené sú jedno a dvojpriestorové vinohradnícke domčeky so sĺpovým podstením, ktoré sú predstavené pred pivnice vytesané do tufu. Nachádza sa tu viac ako 100 vinohradníckych domčekov z 18. a 19. storočia. Pôvodné pivnice sú spolu s kostolíkom súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudovej architektúry.

Malokamenská vinohradnícka oblasť
Víno z tejto oblasti bolo vyhľadávaným nápojom v celom Uhorsku. Sortiment odrodových vín z Veľkého Krtíša, Neniniec, Vinice, Dolných Plachtiniec, Čeboviec je známy aj v súčasnosti. Skutoční znalci si pochvaľujú výberové ročníky odrôd Burgunské biele, Tramin červený a Cabernet Sauvignon.

KLADOVÝ LIS
Využíva zákon páky. Postupne nahrádzal starú a neefektívnu metódu vyšliapavania hrozna nohami v kamenných alebo hlinených kadiach.

VRETENOVÝ LIS
Bola to reakcia starých Rimanov na veľké rozmeny kladového lisu. Jeho konštrukciu umožnil vynález skrutky. Na prelome 19. a 20. storočia ho postupne začali nahrádzať priemyselne zhotovené vinárske lisy.

ROK V TRADIČNOM VINOHRADE
Rezačka alebo strihačka - pomocou nožov alebo nožníc sa odstraňovali a skracovali staré révi.

Kopačka - prekyprenie pôdy na 25 až 30cm.

Štekotukačka - zatĺkanie štekov - kolíkov.

Vázaní kocúrú - viazanie ťažnov ku štekom.

Zelené roboti - letné práce počas vegetácie.

  • Plevačka - vylamovanie zbytočných výhonkov, ktoré nie sú plodonosné a nebudú potrebné ani na budúci rok.
  • Škrabačka - odstraňovanie buriny a súčasne i kyprenie pôdy. Pri koreňoch sa robia škrabákmi alebo motykami, medzi riadkami sa robila šintuvačkou (plečkou).
  • Vázačka - viazanie letorastov ku štekom po kvete a vylamovanie záliskov).
  • Povazúfka, heftúfka - viazanie vrchnej časti letorastov ku kolíkom.
  • Špricúfka - ochrana viniča chemickým postrekom pred chorobami.
  • Snímaní vŕšku - orezávanie tých častí viniča, ktoré prevyšovali kolíky
  • Oberačka - hrozno sa rezalo nožom alebo strihalo nožnicami a v putnách sa odnášalo na kraj vinohradu, odkiaľ sa odvážalo na lisovanie.
  • Hnojení - maštaľný hnoj sa v putnách roznášal po vinohrade a rozsýpal medzi riadkami viniča.

PREŠOVAČKA
Obrané a kyjanicou utlčené hrozno sa priviezlo do dvora vinohradníkovho domu. Hrantom sa spustilo do mlynčeka umiestneného v lisovni na veľkej kadi a pomlelo sa. Z mláta, pomletého hrozna, sa pomocou prúteného koša - zajha odcedil mušt, ktorý sa nalieval priamo do sudov. Zvyšok mláta sa lisoval, pričom mušt, ktorý tiekol do šáfa postaveného na zemi pred lisom, sa hrotkom prelieval do fertálov. V nich sa nosil do pivnice a nalieval do sudov prostredníctvom nálefky.

Ak sa hrozno mlelo priamo vo vinohrade, mláto sa lajtrovalo, odvážalo do domu vinohradníka v sudoch.

Napĺňanie lisu sa nazývalo nabíjanie klátu. Po lisovaní prvého klátu sa treštorini (zvyšky vylisovaného hrozna) rozkyprili a znova vylisovali. To bol druhý klát. Tretíkrát sa matoliny poliali vodou, nechali sa cez noc vyluhovať a opäť vylisovali. Z takého muštu sa dorábali víno - vodnár.

DREVENÉ SUDY
Do vinárstva ho zaviedli Kelti, čo výrazne ovplyvnilo kvalitu vína. Drevo udržuje chuť a vôňu lepšie ako hlinené amfóry a kozie kože. Pôvodne mali sudy iba horný otvor. Dolný otvor a točku, ktoré uľahčili stláčanie vína sa začali používať v 15.storočí.

Sudy neboli len nádržou na vykvasenie a uskladnenie vína. Pivnice a umelecky zhotovené sudy pýchou svetských a duchovných zemepánov. Vlastné pivničné hospodárstvo a dobrá znalosť vína boli súčasťou kultúry horných vrstiev feudálnej spoločnosti.

S postupujúcim kapitalizmom nadobudli pivnice s pozoruhodne zdobenými sudmi aj reklamnú funkciu. Takéto sudy robili dobré meno majiteľovi pivnice. Kultúra výroby drevených sudov sa zachovala aj napriek tomu, že drevený sud bol vytlačený z veľkovýroby nerezovými sudmi. Domovské právo mu poskytol malý vinohradník, ktorý si dopracúvava víno vo vlastnej pivničke pre vlastnú potrebu.

Martin Šaro,   10 Jul 2017