Spišský hrad - WebSlovensko.sk
dnes je: pondelok 21.máj 2018 - kalendarium

Spišský hrad

Spišský hrad je po stáročia neodmysliteľnou dominantou Spiša. Územie, kde sa hrad nachádza, bolo osídlené už v mladšej a neskoršej dobe kamennej.

Spišský hrad

Na prelome letopočtov a v prvých rokoch nášho letopočtu vyvrcholilo praveké osídlenie postavením mohutného hradiska ľudu „púchovskej kultúry“. Po jeho zániku vzniklo na susednom kopci ďalšie hradisko.

Spišský hrad je po stáročia neodmysliteľnou dominantou Spiša. Územie, kde sa hrad nachádza, bolo osídlené už v mladšej a neskoršej dobe kamennej. Na prelome letopočtov a v prvých rokoch nášho letopočtu vyvrcholilo praveké osídlenie postavením mohutného hradiska ľudu „púchovskej kultúry“. Po jeho zániku vzniklo na susednom kopci ďalšie hradisko.

VZNIK A VÝVOJ HRADU

Prvé základy neskoršieho hradu vznikli niekedy v 11. a 12.storočí. V prvej polovici 12. storočia vznikol opevnený objekt, ktorému dominovala kruhová veža o priemere 22,5 metra. Tento objekt bol však začiatkom 13.storočia prestavaný, nakoľko sa hrad stal centrom údelného kniežatstva. To však nebol jediný dôvod. Ďalším dôvodom bola mohutnosť pôvodnej stavby, ktorá vyvolala veľký tlak na podložie. Keď bolo po prestavbe, na Spišskom hrade vznikol rozsiahly hradný areál v osiach 145x60m, vstup do ktorého umožňovala južná veža s bránou s padacími mrežami. Do najviac chráneného miesta areálu bol umiestený rozsiahly trojpodlažný palác obdĺžnikového pôdorysu. Pôvodná kruhová veža bola zbúraná a nahradená novou vežou kruhového pôdorysu so štrbinovými oknami. Veža mala byť posledným útočiskom obrancov hradu. Ako veža tak palác boli zakončené dobovými atikami v tvare lastovičích chvostov.

Kamenné hrady sa výborne osvedčili pri obrane počas tatárskeho vpádu v rokoch 1241-1242. Spišský hrad nebol výnimkou. Kráľ Belo IV. preto rozkázal budovať na území Uhorska tieto oporné body obrany krajiny. Spišský hrad bol po roku 1249 rozšírený o tzv. Prepoštský palác so samostatným predhradím s hranolovitou vežou. Je to prvá známa prístavba k pôvodnému hradu, ktorá v časoch ohrozenia zabezpečovala spišskému prepoštovi lepšie útočisko ako neďaleká Spišská Kapitula. Prepošt dal na hornom hrade vybudovať aj samostatnú kaplnku.




Ďalšie významné prestavby a rozšírenia hradu sa udiali, keď hradu a okoliu „šéfoval“ Ján Jiskra. Ten dal na juhozápadnom úbočí pod hradom postavil malú opevnenú pevnôstku, potom dal okolo tej pevnôstky vybudovať opevnenie. Vzniklo tak rozsiahle murované predhradie, ktorá sa zo západu napojila na druhé predhradie. Hrad postupne dostal dnešnú podobu.

Ostatní majitelia sa sústreďovali len na vylepšovanie pôvodných častí hradu. Juraj Thurzo dal opevniť vstup do druhého predhradia malým predhradím s delovými strieľňami. Stavební vývoj hradu dokončil až rod Zápoľských. Počas ich panovania nad hradom pribudla v blízkosti románskeho paláca ďalšia kaplnka a na hornom hrade zase besiedka. Na západnej časti hradu pribudol nový palác. Počas prestavieb vznikla aj hrobka Zápoľských v Spišskej Kapitule. Zbytok stavebných zmien mal charakter jednoduchých prestavieb. O viaceré z nich sa v 16.storočí zaslúžili Thurzovci a neskôr ďalší majitelia Čákiovci. Tí v „Jiskrovom“ predhradí vybudovali koniareň.

HISTORICKÉ UDALOSTI A ZÁNIK HRADU

Aj Spišský hrad vystriedal niekoľko majiteľov. V prvých fázach svojej existencie bol centrom kráľovskej župy, pričom ho neminuli vojnové udalosti. V roku 1275 ho obsadil istý Roland, ktorý sa vzbúril proti panovníkovi. Neskôr hrad patril kráľovnej Alžbete Kumánskej, matke Ladislava IV. V roku 1312 ho chcel dobyť Matúš Čák Trenčiansky. Hrad obsadil už spomínaný Ján Jiskra. V roku 1464 hrad daroval kráľ Matej Korvín Imrichovi a Štefanovi Zápoľským, ktorí ho pojali ako svoj kmeňový, teda sídlili na ňom. Na hrade sa narodil neskorší uhorský kráľ Ján Zápoľský, ktorý viedol občiansku vojnu s Ferdinandom I. Habsburským. Svoj boj prehral a hrad skonfiškovali Habsburgovci, ktorí ho v roku 1531 venovali Thurzovcom.

Posledným majiteľom hradu bol rod Čákiovcov. Čákiovci hrad vlastnili do roku 1945 avšak obývali ho len do konca 17.storočia, keď sa jednotliví rodinní príslušníci odsťahovali do pohodlnejších kaštieľov. Hrad začal pomaly pustnúť. Obývala ho len vojenská posádka. Hrad sa stihol ubrániť povstaniu Thökölyho a začiatkom 18.storočia ho naposledy opevnili. Bolo to v čase stavovského povstania Františka II. Rákociho. V roku 1780 vypukol na hrade požiar, ktorý premenil hrad na pustnúcu ruinu.

Od konca 20.storočia sa hrad stal objektom opráv a konzervácie, ktoré sprevádzal archeologický výskum. V súčasnosti je hrad zakonzervovaný a prístupný verejnosti.

fotogaléria na našom facebooku

Jakub Hlohoš,   11 Jan 2018