Trenčiansky hrad - WebSlovensko.sk
dnes je: piatok 22.jún 2018 - kalendarium

Trenčiansky hrad

Trenčiansky hrad reprezentuje významné kapitoly histórie Slovenska. Svojou dominantnou siluetou natoľko ovplyvňuje mesto, že si bez neho nemožno mesto Trenčín ani predstaviť.

Trenčiansky hrad

Trenčiansky hrad vznikol na namieste hradiska, ktoré muselo byť opevnené a vybavené hradnými objektami. V 11.storočí bol Trenčiansky hrad strážnym hradom postaveným na osídlenom mieste, ktoré vzniklo v predhistorických obdobiach. Ich zvyšky prekryli stavby stredovekého hradu. Z objektov, ktoré sa dochovali až do dnešných dní, boli najstaršie postavené v rokoch 1260-1270. Bola to veľká veža a ochranný múr.

Nehynúca sláva hradu je spojená s menom mocného oligarchu prvej polovice 14.storočia Matúša Čáka, ktorý si vyslúžil prídomok Trenčiansky. Za jeho vlády na západnom Slovensku podstúpil hrad rozsiahlu prestavbu. Postavená bola mohutná štvorhranná tehlová veža, pričom na jej štvrtom poschodí s krížovou rebrovou klenbou a veľkým kamenným kozubom bola obytná miestnosť tejto veže. Pokročilo sa so stavbou paláca a kaplnky. S menom Matúša Čáka Trenčianskeho je spojená aj dostavba Topoľčianskeho hradu, Beckovského hradu, Lietavského hradu a iných.

Po Čákovej smrti sa hradu v roku 1321 zmocnil kráľ Karol Róbert. Pre hrad to ale neznamenalo nič prevratného. Jeho poloha mu zabezpečila dôležitosť aj naďalej. Nástupca Karola Róberta Ľudovít dal hrad rozšíriť novým palácom a opevnením. Stavebné úpravy sa zavŕšili za Žigmunda. Hrad dostal nový palác s reprezentačnou sálou, obytnými miestnosťami kráľovnej Barbory (Barbora bola druhou manželkou kráľa Žigmunda) s arkierom a gotickými detailami. Pri Matúšovej veži postavili novú gotickú kaplnku a na hrade doplnili obranu novými vežami (vstupnou a obrannou). Posilnenie opevnenia si vyžiadala hrozba husitských nájazdov.

Významným obdobím hrad bola vláda Zápoľskovcov (1475 – 1527). Bolo to obdobie významných prestavieb a doplnenia fortifikačného systému. Hrad bol dotvorený na súčasnú podobu. Prestavby zmenili predovšetkým obytné priestory. Prestaval sa Barborin palác, kde sa vymenili staršie rovné drevené stropy tehlovými krížovými klenbami. Pri Matúšovej veži postavili vyššiu budovu (Letnú vežu) a palác Zápoľských.

V prvých desaťročiach 16.storočia sa začala rozsiahla výstavba opevnenia smerom k Brezine, odkiaľ bol hrad delostreľbe najviac vystavený. Podstatou obrany bolo odsunúť pozície nepriateľa čo najviac od jadra horného hradu. Opevnenie prešlo skúškou pri obliehaní hradu v roku 1527, keď hrad obľahli vojská Ferdinanda Habsburského, ktoré delostreľbou zapálili väčšinu hradu. Hrad bol totiž veľmi dôležitým oporným bodom jeho protivníka Jána Zápoľského v boji o uhorský trón. Po vypálení hradu sa posádka vzdala.

Opevnenia sa v ďalších desaťročiach zdokonaľovali pod dozorom cisárskych fortifikačných odborníkov, medzi ktorými bol aj na Slovensku často účinkujúci P.Ferrabosco.

Základom juhovýchodného opevnenia bol systém troch rovnobežných pásov, ktoré polkruhovite od Breziny obtáčali horný hrad. Pásy tvorili široký val spevnený na vonkajšej strane; pred valom bol parkan a za ním dve priekopy (plytká a hlbšia) uzavreté vysokými hradnými múrmi. V strede vonkajšieho múru postavili samostatnú baštu s vlastnou priekopou, ponad ktorú viedli do nej padacie mostíky. Staršia bašta (Jeremiášova) spolu s Mlynskou baštou niesli váhu diaľkovej obrany. Koncom 16.storočia bolo opevnenie zdokonalené stavbou kazemát a nasypanými hviezdicovitými valmi.

Prestavovalo a vylepšovalo sa nielen opevnenie. Obytné budovy horného hradu dostali okrem prestavieb a architektonických renesančných doplnkov (arkiere, nástenné maľby, okná) aj renesančné atiky. Zosilnil sa aj vstup do hradu vybudovaním predbránia.

S opravnými prácami sa pokračovalo veľmi nepravidelne, lebo aj majitelia hradu sa často menili. V roku 1600 sa hradnými pánmi stali Illésházyovci, ktorí začali s dôkladnou opravou hradných budov. Zvýšené turecké nebezpečenstvo donútili Illésházyovcov vyžiadať si nemeckú posádku, ktorá hrad obsadila a od roku 1670 vytisla z hradu aj majiteľa. Táto posádka sa stala príťažou pre obyvateľov mesta, ktoré ju museli vydržiavať. Tieto vojská držali hrad až do porážky Rákocziho povstania. Pokus Illésházyovcov o opravu hradu po ich odchode prekazil veľký požiar, ktorý v roku 1790 zničil mesto aj hrad.

Po požiari sa časť budov opravila a zabezpečovala najmä od polovice 19.storočia, keď začali vznikať myšlienky pamiatkovej údržby. Tieto sporadické opravy však nemohli zabezpečiť hradu to najpodstatnejšie - generálnu opravu a údržbu. K nej sa pristúpilo a v roku 1956, keď sa v postupných etapách opravil ako prvý priestor Delovej bašty nad mestom. Hrad je národnou kultúrnou pamiatkou. Na úpätí hradného brala priamo v areáli hradu je rímsky nápis s názvom lokality Laugaritio. Ide o oslavný nápis na víťazstvo II.rímskej légie v roku 179 n.l. nad Germánmi. Ide o prvú písomnú zmienku z nášho územia.

VICTORIAE
AVGVSTORV(m)
EXERCIT(v)S QVI LAV
GARICIONE SEDIT MIL(ites)
L(egionis) II DCCCLV
(Marcus Valerius) MAXIMIANVS
LEG(atus) LEG(ionis) II
AD(iuticis) CVR(avit) F(aciendum)

Nápis stručne oznamuje, že ho na počesť víťazstva cisára a II.légie o sile 855 vojakov nechal vyryť Marcus Valerius Maximianus, legát druhej pomocnej légie. Pravosť nápisu potvrdil aj nemecký odborník na epigrafiku Theodor Mommsen. O jeho objavenie a sprístupnenie verejnosti sa zaslúžil katolícky kňaz a historik Ľudovít Stárek




foto: webslovensko.sk, Jana Štiglicová

Martin Šaro,   30 Mar 2017