Šarišský hrad - WebSlovensko.sk
dnes je: pondelok 18.december 2017 - kalendarium

Šarišský hrad

Šarišský hrad je neodmysliteľnou súčasťou panorámy regiónu Šariš. Dá sa spoznať veľmi ľahko. Je to kopec so zrezaným vrchom. Kopec pripomína lichobežník, na ktorého hornej malej strane sa nachádza objekt pripomínajúci komín. Ide o vežu na Šarišskom hrade.


Šarišský hrad

Šarišský hrad patrí medzi najstaršie hrady na Slovensku. Prvé doložené osídlenie kopca pochádza z doby kamennej i následnej doby bronzovej. Hradisko tu stálo už od čias Rimanov, čo dokazuje neoverená správa od K.Siegmetha z roku 1879 pred n.l..

Hrad mal pohnutú históriu a často menil majiteľov. Dokazuje to aj následný prehľad historických udalostí spojených so Šarišským hradom čerpaný z údajov poskytnutých súčasným kastelánom hradu.

  • 358 - Cisár Konstantinus II. sa v bojoch proti germánskym kmeňom prepracoval na Východné Slovensko a tu opevňoval strategické miesta. V tom čase už Šarišské podhradie žilo čulým životom.
  • 1233 - Listina uhorského kráľa Ondreja II. určuje hradu (castrum Sarus) aby spolu so Soľnohradom (Castum Salis - Zbojnícky hrad) pomáhali mestu Prešov pri rozvoji.
  • 1241 - Kráľ Belo IV. sa po prehratej bitke s Tatármi uchýlil na Šarišský hrad, kde v tom čase žil aj jeho syn Štefan V. Na hrade sa bola v tom čase vo výstavbe mohutná veža, ktorej 4m hrubé múry majú chrániť kráľa pred útokom. Z hradu sa postupne stáva sídlo Šarišskej župy.
  • 1270 - V histórii hradu je tento rok zapísaný výraznými písmenami. Na hrade sa konal dvojitý sobáš, ktorým sa vytvoril dynastický zväzok v Uhorsku vládnucich Arpádovcov a v Neapole vládnucich Anjouvcov. Zosobášil sa uhorský princ Ladislav IV. s neapolskou princeznou Izabelou.
  • 1290 - Šarišský hrad sa dostal do rúk Omodejovcom, ktorí využili slabosť a nedospelosť uhorského kráľa Ladislava IV.
  • 1312 - V Uhorsku vzniklo spojenectvo Omodejovcov a Matúša Čáka Trenčianskeho proti kráľovi Karolovi Róbertovi. Ten začal hrad obliehať avšak 1700 kopijníkov vyslaných Matúšom Čákom zahnalo kráľovské vojsko na Spiš. O výsledku občianskej vojny rozhodla až bitka pri Rozhanovciach. Šarišský hrad sa stal opäť majetkom kráľa pod správou kráľových kastelánov.
  • 1324 - kráľ vyňal Prešov zo súdnej moci šarišského župana, ktorý sídlil na Šarišskom hrade.
  • 1439 - Podľa daňového súpisu z roku 1427 patrilo pod hrad Šariš približne 330 dedín. Hrad mal byť majetkom rodiny Peréni za dobré služby. Rozmarnosť kráľa však spôsobila, že sa majitelia hradu menili v závislosti od toho, koho si kráľ obľúbil. Tak sa na hrade postupne stredali Šóšovci, Tarcayovci. Po smrti kráľa si na hrad začala robiť nárok jeho manželka Alžbeta, matka Ladislava V., ktorého záujmy prišiel hájiť Ján Jiskra. Ten hrad roku 1441 obsadil a určitý čas tu aj ako šarišský župan býval.
  • 1461 - Kráľ Ladislav V. ako dospelý a odobral majetky Jiskrovi. Sklamaný Jiskra opustil Slovensko. Jeho vojaci sa pridali ku bratríkom. Šarišský hrad sa stal ich pevnosťou, z ktorého ohrozovali okolie a plienili dediny. Z hradu ich vyhnal Korvínov prívrženec Štefan Zápoľský. Hrad sa dostal do majetku prívržencov kráľa Peréniovcov.
  • 1490 - Matej Korvín odobral hrad jednému z bratov Peréniovcov, nakoľko ten sa dal na dráhu lúpežného rytiera.
  • 1526 - Počas dvojvládia po bitke pri Moháči daroval Ján Zápoľský hrad opätovne Peréniovcom. Tí ho podporovali v následnej občianskej vojne proti habsburgovi Ferdinandovi I.
  • 1537 - Rozostavaný Šarišský hrad obsadilo cisárske vojsko generála Falsa. Hrad je povýšený na ARX REGIAE MAIESTATIS - zvrchovaný kráľovský hrad.
  • 1579 - Na rozkaz kráľa Rudolfa Habsburského dobylo vojsko pod vedením kapitána Šarišského hradu Soľnohrad (Zbojnícky hrad). Vyvrcholili tak spory o zisky zo soli medzi mestom Prešov a majiteľmi soľných baní Šóšovcami.
  • 1620 - 1645 Kráľovský hrad spravovali dediční šarišskí župani z rodu Rákoci, ktorí bývajúci v kaštieli vo Veľkom Šariši.
  • 1620 - Na hrade sa koná stoličná generálna kongregácia, na ktorej sa rozhoduje o zásadnom dianí v celej župe.
  • 1645 - Vypuklo povstanie Juraja I. Rákociho proti kráľovi Ferdinandovi III. Po jeho skončení získava Rákoci hrad na základe Lineckého mieru.
  • 1660 - Pod strážnou vežou vybuchol sklad pušného prachu. Veža i staveniská v jej blízkosti boli zdemolované, ale hrad naďalej slúži ako kasárne a väznica.
  • 1668 - Alžbeta Rákociová a Adam Erdödy majú na hrade svadbu. Adam o pár týždňov zomiera v boji proti Turkom. O tri roky sa Alžbeta vydala za Juraja Erdödyho. Svadba je opäť na hrade. Alžbeta dala na úpätí hradného vrchu postaviť kaplnku Sv. Alžbety.
  • 1683 - Po neúspešnom obliehaní Prešova hrad obsadil a podpálil poľský kráľ Ján Sobiesky. Pevnosť definitívne stratila strategický význam.



Počas všetkých týchto udalostí dochádzalo ku postupnej prestavbe a ďalšej výstavbe hradu. Ku jednej dôležitej došlo po bitke pri Moháči. Jej cieľom malo byť zlepšenie fortifikácie hradu ako odpovede voči tureckému nebezpečenstvu, ktorému začala čeliť krajina po prehratej moháčskej bitke. Okolo hradu vzniká 13 bášt, na nádvorí pribudli byty pre kapitána, dôstojníkov a ubikácie pre mužstvo. Na hrade pribudla aj maštaľ, koniareň a muničný sklad.

Počas výstavby dochádzalo ku kurióznym situáciám. Ako príklad sa dá uviesť rok 1392 a sťažnosť poddaných z Malého Šariša, Župčan a Kojatíc. Poddaní sa sťažovali, že ich kastelán hradu Mikloš Báthory priveľmi núti do prác na prestavbe hradu.

Ďalšia kuriozita, ktorú je hodné spomenúť, sa stala niekedy okolo roku 1557. Kráľ Ferdinand I. vyslal komisiu, aby prešetrila sťažnosť na kastelána hradu Jána Wernera v súvislosti s údajnými chybami pri výstavbe vstupnej brány.

Zaujímavosťou je, že respektíve jeho trosky lákali ľudí túžiacich po pokladoch a bohatstve. Na hrade prebiehali archeologické práce. Cenným nálezom z temena hradného kopca je črep z mladšej doby bronzovej a kostolný korál, pripomínajúci korále z náhrdelníkov z doby rímskej. Na hrade sa našiel bohatý keramický materiál z rôznych storočí, z ktorého časť bola zrekonštrupvaná. Bohatý je nález výrobkov zo železa - rôznych druhov klincov, podkov, nožov, liatych delových gúľ a pod.

Zaujímavý je aj nález mincí, najstaršou nájdenou mincou je strieborný denár z čias Béla IV. Najpozoruhodnejšou mincou je aj strieborná z čias Maxmiliána II., strieborná minca Ľudovíta I. a ďalšie mince a medenáky. Väčšina z týchto nálezov je uložená vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach.

Hrad počas jeho existencie navštívilo niekoľko zaujímavých osobností. Svojou návštevou ho poctil napríklad aj Pavol Országh Hviezdoslav, v roku 2011 ho navštívil minister kultúry Daniel Krajcer.

Šarišský hrad bol jedným z prvých slovenských hradov, ktoré sa podujali zachraňovať dobrovoľníci. Neskôr sa na jeho záchrane začali zúčastňovať aj nezamestnaní cez projekty úradu práce. Hrad je súčasťou tzv. Šarišskej hradnej cesty každoročne sa na ňom organizujú rôzne spoločenské podujatia, napríklad Šarišské hradné hry alebo Filmová noc.


Šarišské hradné dni

Bohatá galéria fotografií dokumentujúca premeny hrady za posledné roky sa nachádza na stránke Prechádzka hradmi a zámkami Slovenska.

Martin Šaro,   13 Apr 2017