hrad Krásna Hôrka - WebSlovensko.sk
dnes je: sobota 16.december 2017 - kalendarium

hrad Krásna Hôrka

Zámok Krásna Hôrka je najnavštevovanejším slovenským hradom. Je jednou z dominánt regiónu Gemer, nachádzajúca sa nad obcou Krásnohorské Podhradie. Siluetu zámku je možné vidieť už krátko za Rožňavou cestou smerom na Košice.


hrad Krásna Hôrka

Počiatky hradu Krásna Hôrka siahajú do ranných dôb stredoveku. Predchodcom neskoršieho hradu bolo hradisko a legenda hovorí, že práve tu našiel kráľ Bélo IV. útočisko, pri svojom úteku pred Tatármi, ktorí v roku 1241 pustošili Uhorsko. Pri úteku pomáhali kráľovi aj dvaja bratia pochádzajúci z rodu Ákoš. Dva roky po týchto udalostiach ich kráľ dal za ich vernosť odmeniť rozsiahlymi majetkami na Gemeri, kde sa bratia usadili.

Ákošovci, neskôr známi ako Bebekovci, predali Krásnu Hôrku v roku 1318 Máriássyovcom. Neskôr však svoj krok oľutovali, čo viedlo ku rozpútaniu sa boja o opätovné navrátenie Krásnej Hôrky do ich majetku. Podarilo sa im to a v roku 1352 sú už opätovnými majiteľmi hradu Bebekovci, ktorí z neho svojsky vládli okoliu až do roku 1567, keď rod vymrel.

Po vymretí rodu Bebekovcov sa hrad dostal do vlastníctva cisárskeho dvora, ktorý spravoval majetky prostredníctvom hradných kapitánov. Roku 1578 sa na Krásnu Hôrku nechal preveliť Peter Andrássy. Šlo o prvé človeka s menom Andrássy na Gemeri a Krasnej Hôrke. Peter I. Andrassy sa stal kapitánom, no nepodarilo sa mu hrad a priľahlé majetky získať do vlastníctva. To sa podarilo až Matejovi II., ktorý roku 1642 získal Krásnu Hôrku do dedičného osobného vlastníctva. Andrássyovci sa v 18.storočí prepracovali medzi najmocnejšie rody monachie. Rod sa rozdelil na dve vetvy, jedna sa usídlila v neďalekom Betliari, druhá na Krásnej Hôrke. Posledným tzv. Krásnohorskej vetvy Andrássyovcov sa stal Dionýz.

V prvých fázach mal hrad podobu, v ktorej dominoval masívna obytná veža a opevnenie. Hrad stál na vápencovej skale. Bebekovci hrad niekoľkokrát prestavali (dali postaviť aj palác ku gotickej veži). Nebezpečenstvo tureckých nájazdov bolo dôvodom rozsiahlej prestavby hradu v prvej polovici 16.storočia, pri ktorej bol vybudovaný nový fortifikačný systém, spočívajúci v novom venci opevnenia pôdorysu nepravidelného trojuholíka s troma rohovými baštami. Na hrade je možné vidieť najväčšiu zbierku bronzových diel na Slovensku, medzi ktorými sú bebekovské delá z roku 1547 (dve z nich sú v Betliari), ukoristené delá a delo cisára Maximiliána. K videniu je okrem strelných zbraní aj zbierka sečných, bodných a rezných zbrani používaných v stredoveku. Na hrade bola tajná mincovňa, čo dokumentuje aj jedna z miestností.




Počas vlády Andrássyovcov sa charakter hradu z počiatku veľmi nemenil. Finacovaná bola hlavne údržba existujúcich objektov. Až v 17.storočí bol hrad obohatený o ďalšie stavby dolného a stredného hradu. Tento stavebný ruch bol spojený s menom Mikuláša I., ktorý sa stal županom. Hrad bol aj sídlom župy.

Posledná rozsiahla prestavba prebehla na hrade v 70.rokoch 18.storočia. Počas nej bola juhovýchodná bašta Dobogó prebudovaná na jednoloďovú kaplnku s polkruhovým uzáverom. V 19. storočí sa západná časť kaplnky prebudovala. Vznikli pod ňou tri vysoké arkády a vchod do hrobky. V tomto období boli do stien kaplnky vsadené aj renesančné epitafy prvých Andrássyovcov na Krásnej Hôrke – Petra I. a jeho syna Jána.

Začiatkom 19.storočia vdova po jednom z Andrássyovcov Štefanovi III. sa rozhodla hrad opustiť a presťahovať sa do jedného z kaštieľov, ktorý vlastnili. Hrad v roku 1817 vyhorel. Vtedajšia jeho majiteľka urobila najnutnejšie opravy, hrad ale ostal v ruinách. Na prelome 19. a 20.storočia dal Dionýz, posledný žijúci Andrássy, hrad zrekonštruovať. Počas tejto rekonštrukcie vznikla nová priestranná rodinná hrobka v prízemných priestoroch stredného hradu so združenými neorománskymi oknami. Obnovila sa aj malá pohrebná kaplnka pod dnešnou delovou terasou, či miestnosti nad prejazdom treťej brány, kde dal Dionýz Andrássy zriadiť v roku 1903 pietne múzeum svojej manželky Františky.

V dôsledku udalostí v auguste 1944 musel rod Andrássyovcov opustiť republiku. Hrad aj celé panstvo boli v roku 1945 znárodnené Benešovými dekrétmi a v roku 1948 bol hrad vyhlásený za štátny kultúrny majetok. O 13 rokov neskôr sa z neho stala národná kultúrna pamiatka.

V roku 1883 zavítal na Krásnu Hôrku významný romantický spisovateľ Mór Jókai, ktorý v tom čase zbieral podklady pre svoj historický román Levočská biela pani. Dej románu zasadil do stavovského povstania Františka Rákociho II. S legendou vytvorenou v knihe je spojený aj sarkofág a múmia niekdajšej hradnej panej Krásnej Hôrky Žófie Serédyovej nachádzajúci sa v kaplnke hradu, kam ju na začiatku 19.storočia dali previesť Andrássyovci.

Neďaleko Krásnej Hôrky dal Dionýz Andrássy počas ním riadenej rekonštrukcie postaviť mauzóleum, ako posledné miesto odpočinku pre seba a svoju milovanú Františku. Mauzóleum bolo postavené v rokoch 1903-1904, autorom projektu bol mníchovský architekt Richard Berndl. Skulptúry a sarkofág sú dielom mníchovského sochára Maxa Fricka. Mauzóleum bolo otvorené v roku 1910.

Povesť o Krásnej Hôrke.

10.marca 2012 postihol hrad Krásna Hôrka ničivý požiar spôsobený dvoma maloletými chlapcami. Strecha hradu sa zapálila od horiacej trávy a zrútila. Na požiari mal svoj podiel aj krovinatý porast okolo hradu. Približne 80-90% všetkých zbierok sa však podarilo zachrániť a dočasne umiestniť v Košiciach v priestoroch Múzea letectva a Východoslovenského múzea.

Za obeť požiaru padla predovšetkým strecha hradu. Z oblasti zbierok je najvýznamnejšou stratou zničenie meča vojvodu Zápoľského, pravdepodobne pravého. Zničené boli kovové kopie, poškodené boli drevené vedrá zo stredovekej studne. Na hrade umiestnená múmia grófky Žófie Serédy bola presunutá do hrobky.

Fotogaléria na FACEBOOKu

Jakub Hlohoš,   27 Apr 2017