Kamenický hrad - WebSlovensko.sk
dnes je: utorok 23.január 2018 - kalendarium

Kamenický hrad

Kamenický hrad sa nachádza severovýchodne, asi 2 kilometre od Lipian na vysokom kopci - vápencovom brale vo výške 725 m.n.m, nad dedinou Kamenica.
Kamenický hrad

Podľa dochovaných písomností dal hrad postaviť Dietrich - gróf spišských Sasov v prvej polovici 13. storočia (okolo roku 1248). Okolie hradu bolo kráľovským poľovným revírom a je dosť možné že, existoval ako miesto kde sa po poľovačke kráľ zvykol uchýliť. Bohužiaľ nejestvujú žiadne priame zmienky o hrade. V donačnej listine z roku 1270, sa spomína územie pod hradom Kamenica. V tomto období kráľ Štefan V. daroval toto územie šľachticom, Dietrichovým synom.

Prvá priama písomná zmienka o hrade Kamenica je až z roku 1306. O niečo skôr došlo ku deleniu majetkov šľachtica Rikolfa. Kráľ Ladislav IV. v roku 1288 vydal Rikolfovi darovaciu listinu (o stará mu bola predtým násilím odobratá) a nariadil Spišskej Kapitule, ktorá bola ako locus credibilis - hodnoverné overovacie miesto, aby urobila obchôdzku hraníc majetku a uviedla do vlastníctva Rikolfových synov Kokoša a Jána.

V roku 1296 synovia Rikolfa I., Kokoš a Ján urobili s Detrikovými synmi ďalšiu výmenu, pri ktorej dostali do vlastníctva Červenicu a Kamenicu. Pri rozdelení dedičstva po Rikolfovi I., syn Ján dostal ako podiel Brezovicu a prijal priezvisko Berzeviczy, Rikolf II. dostal Kamenicu, Červenicu, Krivany a neskôr po bezdetnom Kokošovi aj Torysu. Kamenický hrad sa stal jeho hlavným sídlom. Podľa toho sa začal nazývať Kamenický. Vnuci Rikolfa II. toto priezvisko zanechali a začali sa podľa dediny Torysy nazývať Tarczay (Rikolf II. je považovaný za zakladateľa a významného predstaviteľa tohto rodu - zomrel r.1360 a je pochovaný v lipianskom kostole).

V roku 1438 sa hradu zmocnili Prešovčania, no ich vláda na hrade trvala iba rok. Vnuci Rikolfa II. Ladislav a Ján dostali od kráľa celý Liptov, no začali zbojníčiť a tak ich Ján Huňady vyhnal. Obidvaja zbojníci sa uchýlili na Kamenický hrad, kde zvádzali boje s českými husitmi. V roku 1456, v čase, keď sa v tejto oblasti nachádzali Jiskrove a bratrícke vojská, pridali sa k nim hradní poddaní a chceli hrad dobyť, čo sa im však nepodarilo. Hradnú posádku v tej dobe tvorili hlavne poddaní z Lipian a Kamenice.

V roku 1532 musela vdova po Mikulášovi Tarczaiovi, (významnom vojenskom veliteľovi) Dorota Bánffyová prepustiť hrad Jeremiášovi Laskému, ktorý ho mal v držbe do roku 1540, a od toho roku ho Dorota Bánffyová a jej druhý manžel Matej Lobocký vlastnili opäť (Laboczkého chytil a uväznil Ferdinadov hlavný veliteľ Katziáner v Prešove). Poslednou majiteľkou hradu Kamenica pochádzajúcou z rodu Tarczay bola Anna Tarczay - Drugethová, manželka Juraja Drugetha. Zúčastnila sa na sprisahaní proti Ferdinandovi Habsburskému a odmietla vydať hrad. Kamenický hrad bol dobytý 16.júla 1556. Hrad bohužiaľ už nedisponoval najnovšími zbraňami. Na posilu dobýjania hradu boli dotiahnuté delá z Šarišského hradu, Zborova, Levoče. Kamenický hrad bol dobytý a Anna Tarczay vyhnaná.

Kamenický hrad aj s priľahlými majetkami dostala rodina Dessewffy. Hrad bol zbúraný, Dessewffyovci sa v ňom už neusadili ani ho neopravili. Skazu hradu dovŕšila rodina Tahy, ktorá na postavenie liehovaru v Lúčke použila materiál z múrov hradu. Zub času a ľudská hlúposť nahlodali hrad do dnešnej podoby. Kamenický hrad je svojou rozlohou trinástym najväčším na Slovensku.

V súčasnosti sa o zbytky hradu stará občianske združenie Kamenná veža, ktoré sa hrad snaží oživiť a zachrániť.

foto na FACEBOOKu




Martin Šaro,   13 Apr 2017