Fiľakovský hrad - WebSlovensko.sk
dnes je: štvrtok 16.august 2018 - kalendarium

Fiľakovský hrad

Fiľakovský hrad sa nachádza na hradnom vrchu vulkanického pôvodu nad mestečkom Fiľakovo.

Fiľakovský hrad

Hrad vznikol začiatkom 13.storočia a mal veľmi pohnutú minulosť poznačenú častými bitkami a deštrukciou. A navyše sa jeho majitelia nie vždy práve najlepšie správali ku svojmu okoliu, či pocestným.

Prvé písomné zmienky o hrade pochádzajú z roku 1242. Hrad patril medzi tie opevnené sídla, ktoré odolali útoku Tatárov pri ich invázii na územie Uhorska. O štyri roky neskôr odobral uhorský panovník Belo IV. hrad lúpežnému rytierovi Fulkovi (Folkušovi) z rodu Kačičovcov. V 13.-14. storočí vystriedal hrad niekoľko majiteľov. Boli medzi nimi neskorší kráľ Štefan V., rytier Hartvig (1283), Egidius z Monoszló, Mikuláš z rodu Abovcov a napokon aj Matúš Čák Trenčiansky (1311 - 1321). Za anjouovských panovníkov hrad spravovali Blažej Fóni (od roku 1322), Kóňa (od roku 1354) a roku 1365 bol hradným pánom gemerský hlavný župan Štefan. Hrad použil ako zálohu Žigmund Luxemburský. V roku 1435 ho venoval kráľovnej Barbore, ktorá ho zálohovala Bebekovcom. Po Žigmundovej smrti jeho dcéra Alžbeta dala hrad do zálohy Perényiovcom. Konkrétne šlo o hlavného kráľovského pokladníka Jána Perényiho, ktorý dostal hrad za 6000 florénov. Ján Perényi s pomocou talianskych staviteľov uskutočnil rozsiahle prestavby hradu. S menom Perényi je spojená aj výstavba renesančnej bašty, či renesančných ubytovacích priestorov na strednom hrade. Tie však boli počas neskorších ozbrojených stretov zničené. V roku 1455 potvrdil uhorský kráľ Ladislav V. práva Perényiovcov na Fiľakovský hrad a mesto s možnosťou výberu mýta. Zmena v ich neprospech prišla s Ladislavovou smrťou. V roku 1483 pod velením Ondreja Lábatlana z príkazu uhorského kráľa Mateja Korvína obsadilo hrad kráľovské vojsko a ukončilo tak zbojnícku Štefana Perényiho, ktorou terorizoval okolie. Nový kráľ Vladislav II. Jagelónsky V roku 1490 daroval hrad kapitánovi Blažejovi z Rašky (Raškai). Sobášom s Raškovou dcérou získal hrad ako veno František Bebek.

František Bebek uskutočnil na hrade ďalšie významné prestavby. Bol opevnený stredný hrad, a postavená nová bašta s päťschodovou päťbokou vežou, známa ako Bebekova bašta. Opravená bola aj tzv. Perényiho bašta. Existujú predpoklady, že vzorom pre výstavbu päťbokej bašty sa stali podobné stavby najmä v zaalpských krajinách, kde sa využíval päťboký tvar delostreleckých bastiónov, v ktorých sa umiestňovali delá na viacerých podlažiach. Šlo o starotaliansku fortifikačnú tradíciu. Avšak všetky tieto stavebné úpravy vyšli navnivoč. V roku 1554 vďaka nepozornosti hradnej posádky obsadili hrad Turci. Celé Fiľakovo sa stalo centrom tzv. Fiľakovského sandžaku – správnej jednotky, ktorá bola súčasťou Osmanskej ríše. Keďže z Fiľakova Turci ohrozovali napríklad banské mestá a Rožňavu, bolo nevyhnutné eliminovať ich prítomnosť vo Fiľakove. V roku 1593 sa k mesto presunulo cisárske vojsko, ktoré hrad obľahlo. Po siedmych dňoch posádka kapitulovala a Turci za dohodnutých podmienok hrad i celé Fiľakovo opustili. Hrad bol z príkazu snemu 1602 a 1604 obnovený.

V roku 1605 sa kapitánom hradu stal Tomáš Bošňak. Ten sa hneď pridal k Bocskaiovmu povstaniu. V roku 1606, keď sa hrad dostal späť do rúk cisára, Bošňák kapitánom hradu ostal aj naďalej. Po ňom sa kapitánom hradu stal známy František Vešeléni. Ten organizoval výpady proti Turkom a velil obrane mesta a hradu proti vojsku Františka I. Rákociho. Po jeho smrti zdedil funkciu hradného kapitána jeho syn Adam. Zastával ju až do svojej smrti v roku 1657.




V roku 1657 sa dedičným kapitánom stal Štefan I. Koháry, ktorý do Fiľakova presťahoval posádku Sečianskeho hradu. Štefan I. však nestihol vykonávať funkciu kapitána všetkých banských miest nakoľko v roku 1664 počas protitureckej výpravy zahynul. Kapitánom Fiľakovského hradu sa stal jeho syn Štefan II. Ten dal opraviť hradné múry a úspešne vzdoroval ako Turkom, tak aj povstaleckým vojskám Imricha Thökölyho, ktoré na hrad v roku 1678 zaútočili.

V roku 1682 však pritiahol Imrich Thököly za výdatnej pomoci Osmanskej ríše ku mestu opäť. Asi 60 000 útočníkov obliehalo mesto a hrad. Fiľakovo nakoniec padlo. Mesto bolo takmer zrovnané zo zemou a hrad Turci vyhodili do vzduchu. Dodnes je z neho ruina. Štefana II. uväznili a Imrich Thököly mu núkal spojenectvo. Štefan II. však ostal verný cisárovi, za čo sa mu cisár odmenil. Koháryovci získali Fiľakovský hrad do dedičného vlastníctva. Hrad však neobnovili. Namiesto toho postavili v meste kaštieľ.

Koháryovci vlastnili hrad až do roku 1945 pričom usilovne pestovali kult Fiľakovského hradu ako vzdoru ich predka proti tureckej agresii. V druhej polovici 20.storočia zintenzívnilo úsilie o záchranu pozostatkov hradu. V roku 1972 sa uskutočnila konzervácia hradných ruín. V rokoch 2005-2007 sa uskutočnila rekonštrukcia Bebekovej bašty, ktorej interiér bol prispôsobený potrebám múzea. Hrad prešiel do jeho majetku. V roku 2008 sprístupnilo múzeum na troch spodných podlažiach päťposchodovej Bebekovej bašty stálu expozíciu pod názvom Stáročia Fiľakovského hradu. Návštevník sa oboznámi s históriou mesta a hradu od prvej písomnej zmienky po jeho zničenie v roku 1682.

fotogaléria na našom facebooku

Jakub Hlohoš,   24 Dec 2017