Fiľakovský hrad - WebSlovensko.sk
dnes je: utorok 23.október 2018 - kalendarium

Fiľakovský hrad

Fiľakovský hrad sa nachádza na hradnom vrchu vulkanického pôvodu nad mestečkom Fiľakovo.

Ak sa vám projekt webslovensko páči, budeme rádi ak ho podporíte nejakou finančnou čiastou. Jej výšku necháme na vás.

IBAN: SK 86 1100 000 000 293 528 4140

č.účtu: 293 528 4140/1100 (Tatra banka)

bic/swift: TATRSKBX

variabilný symbol: 20180528

Fiľakovský hrad





Hrad vznikol začiatkom 13.storočia a mal veľmi pohnutú minulosť poznačenú častými bitkami a deštrukciou. A navyše sa jeho majitelia nie vždy práve najlepšie správali ku svojmu okoliu, či pocestným.

Prvé písomné zmienky o hrade pochádzajú z roku 1242. Hrad patril medzi tie opevnené sídla, ktoré odolali útoku Tatárov pri ich invázii na územie Uhorska. O štyri roky neskôr odobral uhorský panovník Belo IV. hrad lúpežnému rytierovi Fulkovi (Folkušovi) z rodu Kačičovcov. V 13.-14. storočí vystriedal hrad niekoľko majiteľov. Boli medzi nimi neskorší kráľ Štefan V., rytier Hartvig (1283), Egidius z Monoszló, Mikuláš z rodu Abovcov a napokon aj Matúš Čák Trenčiansky (1311 - 1321). Za anjouovských panovníkov hrad spravovali Blažej Fóni (od roku 1322), Kóňa (od roku 1354) a roku 1365 bol hradným pánom gemerský hlavný župan Štefan. Hrad použil ako zálohu Žigmund Luxemburský. V roku 1435 ho venoval kráľovnej Barbore, ktorá ho zálohovala Bebekovcom. Po Žigmundovej smrti jeho dcéra Alžbeta dala hrad do zálohy Perényiovcom. Konkrétne šlo o hlavného kráľovského pokladníka Jána Perényiho, ktorý dostal hrad za 6000 florénov. Ján Perényi s pomocou talianskych staviteľov uskutočnil rozsiahle prestavby hradu. S menom Perényi je spojená aj výstavba renesančnej bašty, či renesančných ubytovacích priestorov na strednom hrade. Tie však boli počas neskorších ozbrojených stretov zničené. V roku 1455 potvrdil uhorský kráľ Ladislav V. práva Perényiovcov na Fiľakovský hrad a mesto s možnosťou výberu mýta. Zmena v ich neprospech prišla s Ladislavovou smrťou. V roku 1483 pod velením Ondreja Lábatlana z príkazu uhorského kráľa Mateja Korvína obsadilo hrad kráľovské vojsko a ukončilo tak zbojnícku Štefana Perényiho, ktorou terorizoval okolie. Nový kráľ Vladislav II. Jagelónsky V roku 1490 daroval hrad kapitánovi Blažejovi z Rašky (Raškai). Sobášom s Raškovou dcérou získal hrad ako veno František Bebek.

František Bebek uskutočnil na hrade ďalšie významné prestavby. Bol opevnený stredný hrad, a postavená nová bašta s päťschodovou päťbokou vežou, známa ako Bebekova bašta. Opravená bola aj tzv. Perényiho bašta. Existujú predpoklady, že vzorom pre výstavbu päťbokej bašty sa stali podobné stavby najmä v zaalpských krajinách, kde sa využíval päťboký tvar delostreleckých bastiónov, v ktorých sa umiestňovali delá na viacerých podlažiach. Šlo o starotaliansku fortifikačnú tradíciu. Avšak všetky tieto stavebné úpravy vyšli navnivoč. V roku 1554 vďaka nepozornosti hradnej posádky obsadili hrad Turci. Celé Fiľakovo sa stalo centrom tzv. Fiľakovského sandžaku – správnej jednotky, ktorá bola súčasťou Osmanskej ríše. Keďže z Fiľakova Turci ohrozovali napríklad banské mestá a Rožňavu, bolo nevyhnutné eliminovať ich prítomnosť vo Fiľakove. V roku 1593 sa k mesto presunulo cisárske vojsko, ktoré hrad obľahlo. Po siedmych dňoch posádka kapitulovala a Turci za dohodnutých podmienok hrad i celé Fiľakovo opustili. Hrad bol z príkazu snemu 1602 a 1604 obnovený.

V roku 1605 sa kapitánom hradu stal Tomáš Bošňak. Ten sa hneď pridal k Bocskaiovmu povstaniu. V roku 1606, keď sa hrad dostal späť do rúk cisára, Bošňák kapitánom hradu ostal aj naďalej. Po ňom sa kapitánom hradu stal známy František Vešeléni. Ten organizoval výpady proti Turkom a velil obrane mesta a hradu proti vojsku Františka I. Rákociho. Po jeho smrti zdedil funkciu hradného kapitána jeho syn Adam. Zastával ju až do svojej smrti v roku 1657.




V roku 1657 sa dedičným kapitánom stal Štefan I. Koháry, ktorý do Fiľakova presťahoval posádku Sečianskeho hradu. Štefan I. však nestihol vykonávať funkciu kapitána všetkých banských miest nakoľko v roku 1664 počas protitureckej výpravy zahynul. Kapitánom Fiľakovského hradu sa stal jeho syn Štefan II. Ten dal opraviť hradné múry a úspešne vzdoroval ako Turkom, tak aj povstaleckým vojskám Imricha Thökölyho, ktoré na hrad v roku 1678 zaútočili.

V roku 1682 však pritiahol Imrich Thököly za výdatnej pomoci Osmanskej ríše ku mestu opäť. Asi 60 000 útočníkov obliehalo mesto a hrad. Fiľakovo nakoniec padlo. Mesto bolo takmer zrovnané zo zemou a hrad Turci vyhodili do vzduchu. Dodnes je z neho ruina. Štefana II. uväznili a Imrich Thököly mu núkal spojenectvo. Štefan II. však ostal verný cisárovi, za čo sa mu cisár odmenil. Koháryovci získali Fiľakovský hrad do dedičného vlastníctva. Hrad však neobnovili. Namiesto toho postavili v meste kaštieľ.

Koháryovci vlastnili hrad až do roku 1945 pričom usilovne pestovali kult Fiľakovského hradu ako vzdoru ich predka proti tureckej agresii. V druhej polovici 20.storočia zintenzívnilo úsilie o záchranu pozostatkov hradu. V roku 1972 sa uskutočnila konzervácia hradných ruín. V rokoch 2005-2007 sa uskutočnila rekonštrukcia Bebekovej bašty, ktorej interiér bol prispôsobený potrebám múzea. Hrad prešiel do jeho majetku. V roku 2008 sprístupnilo múzeum na troch spodných podlažiach päťposchodovej Bebekovej bašty stálu expozíciu pod názvom Stáročia Fiľakovského hradu. Návštevník sa oboznámi s históriou mesta a hradu od prvej písomnej zmienky po jeho zničenie v roku 1682.

fotogaléria na našom facebooku

Jakub Hlohoš,   24 Dec 2017