Miloš Pietor ml. - WebSlovensko.sk
dnes je : sobota 23.marec 2019 kalendarium

Miloš Pietor ml.

Miloš Pietor (*3. február 1933, Bratislava – † 25. marec 1991, Bratislava) divadelný a filmový herec a režisér.

Miloš Pietor patril do rodiny Pietorovcov, ktorej niektorí členovia mali od 60.rokov 19.storočia až do roku 1948 aj vplyv na politické dianie v krajine. Prvým významným predstaviteľom pochádzajúcim z tejto rodiny bol Ambro Pietor. Šlo o redaktora Národných novín, národnokultúrneho pracovníka a starého otca neskoršieho režiséra Miloša Pietora ml. v jednej osobe. Ďalej to bol Miloš Pietor, ochotník a redaktor, syn Ambra Pietora a otec režiséra Miloša Pietora. Potom tu bol Ivan Pietor, syn Ambra Pietora, právnik, ktorý sa počas II.svetovej vojny zapojil do odboja a vo februári 1948 bol jedným z ministrov Gottwaldovej vlády, ktorí podali demisiu. V neposlednom rade v dynastii Milošovcov v rámci rodiny Pietorovcov pokračuje aj scénický výtvarník a interiérový dizajnér Miloš Pietor, syn režiséra Miloša. Známa je Mária Pietorová, vnučka režiséra Miloša Pietora a šarmantná blondína, ktorú poznajú predovšetkým športoví priaznivci ako moderátorku súťaží počas prestávok významných futbalových, alebo hokejových zápasov, či ako redaktorku športových správ.

Miloš Pietor ml., vnuk Ambra Pietora, je absolvenstnom štúdia herectva na Štátnom konzervatóriu. V roku 1959 vyštudoval réžiu na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Od roku 1958 pôsobil ako režisér v činohre Divadla Jonáša Záborského v Prešove, neskôr v Divadle Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene a v martinskom Divadle SNP, kde zastával aj post umeleckého šéfa. Od začiatku 70.rokov 20.storočia pôsobil v Bratislave najprv na Novej scéne (1971-1978), neskôr pôsobil ako režisér v Slovenskom národnom divadle (SND), od roku 1977 bol pedagógom na VŠMU.

Diváci si Miloša Pietora môžu pamätať z trojdielneho televízneho filmu Sváko Ragan v hlavnej úlohe s Jozefom Krónerom, v ktorom Miloš Pietor stvárnil postavu notára.

Miloša Pietora charakterizujú ako predstaviteľa slovenskej režisérskej školy s veľmi vyhraneným názorom na divadlo, v ktorom sa odzrkadľovali jeho vedomosti o divadelných kultúrach iných národov. Skvelo režíroval inscenácie ruskej klasiky (Tri sestry, Strýko Váňa... od Antona Pavloviča Čechova), Shakespeara a samozrejme aj slovenskej klasiky (Tajovského Statky-zmätky a Nový život). Dôraz kládol na psychologickú prepracovanosť postáv a ich vzájomné interakcie.

Niektoré z jeho počinov ako režiséra: Statky - zmätky (1973), Muž z Manassasu (1978), Inkognito (1978), Nový život (1979), Dvanásť nahnevaných mužov (1981), Doktor Bencúr (1982), Bite sa, pán Jedlinský! (1982), Dedova truhlica (1984), Ukradnutý biely slon (1988). Za Sonatínu pre páva získal v roku 1981 hlavnú cenu Zlatá truhlica na televíznom festivale v bulharskom Plovdive.

Z hereckej filmografie

  • Chodník cez Dunaj (1989)
  • Matej Bel z Očovej (1987)
  • Vojna volov (1987)
  • Alžbetin dvor (1986 - seriál, časť Prekliaty rod)
  • Zakázané uvoľnenie (1986)
  • Hĺbkový rekord (1985)
  • Lekár umierajúceho času (1983 - seriál)
  • Plavčík a Vratko (1981)
  • Stratená dolina (1976)
  • Slnko vychádza nad Praľšivou (1976)
  • Sváko Ragan (1976)
  • Adam Sangala (1972)

Z režisérskej filmografie

  • Nežiadúci účinok (1990 - film)
  • Útrapy z rozumu (1990 - film)
  • Medveď (1989 - film)
  • Zázrak svätého Vitalija (1989 - film)
  • Exemplárny prípad (1988 - film)
  • Na také prípady sa nezabúda (1988 - film)
  • Sudca vo vlastnej pasci (1987 - film)
  • Posledná zastávka (1985 - film)
  • Bite sa, pán Jedlinský! (1982 - film)
  • Posledný svojho rodu (1982 - film)
  • Dvanásť nahnevaných mužov (1981 - film)
  • Rembrandt van Rijn (1981 - film)
  • Článok na prvú stranu (1978 - film)
  • Plukovník Chabert (1976 inscenácia na motívy rovnomenného románu Honoré de Balzaca)