Janko Jesenský - WebSlovensko.sk
dnes je: piatok 17.august 2018 - kalendarium

Janko Jesenský

Janko Jesenský (* 30.12. 1874, Martin – † 27.12. 1945, Bratislava) - bol slovenský básnik, prozaik a prekladateľ. Písal pod celým radom pseudonymov. Bol prívržencom a politickým predstaviteľom myšlienky čechoslovakizmu.

Janko Jesenský bol potomkom šľachtického rodu Jesenských s predikátom z Horného Jasena. Jeho otec, Ján Jesenský-Gašparé, bol advokátom a významným činiteľom slovenského národného hnutia a spoluorganizátorom akcií celonárodného významu (Memorandum národa slovenského, Matica slovenská a pod.).

Janko Jesenský šiel v otcových šľapajách. Maturoval v Kežmarku a v Prešove absolvoval dvojročnú právnickú akadémiu (1893-1896). Titul doktorát práv získal v rumunskom Kluži v roku 1900 a v Budapešti zložil advokátsku skúšku (1905). Pracoval ako advokátsky koncipient v Lučenci, Bytči, Liptovskom Mikuláši, Martine a v Novom Meste nad Váhom. V roku 1905 začal v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Oženil sa s Annou, dcérou významného štúrovského historika Júliusa Bottu.

Keď vypukla 1.svetová vojna, Jesenský narukoval k trenčianskemu pluku. No bol obvinený z vlastizrady a roku 1915 odvelený na ruský front odkiaľ prešiel do ruského zajatia a po čase sa zapojil do československého odboja v Rusku. V odboji redigoval viacero časopisov: voronežský Čechoslovan (tu sa stretol so spisovateľskými kolegami Jozefom Gregorom-Tajovským a J.Haškom), kyjevské Slovenské hlasy. Bol zvolený za podpredsedu ruskej odbočky Československej národnej rady a po zložitých politických kolíziách s boľševikmi sa dostal domov.

Po skončení vojny sa politicky aj spoločensky angažoval. V roku 1922 bol županom v Rimavskej Sobote, potom veľkožupanom v Nitre, v roku 1929 prešiel do Bratislavy, kde sa stal vládnym radcom, neskôr viceprezidentom Krajinského úradu. V rokoch 1930 – 1939 bol podpredsedom Spolku slovenských spisovateľov, v roku 1933 sa stal šéfredaktorom v časopise Slovenské smery umelecké a kritické.

Po rozpade Československa sa v roku 1939 sa utiahol do súkromia, no i napriek tomu podporoval protifašistické hnutie. 27. novembra 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca, no o mesiac neskôr zomiera. Od roku 1950 sú jeho telesné pozostatky uložené do rodinnej hrobky Jesenských na Národnom cintoríne v Martine.

VÝBER z DIELA

Poézia

  • 1905 – Verše J. Jesenského, básnická zbierka
  • 1918 – Z veršov Janka Jesenského, zbierka básní (v roku 1919 vyšla pod názvom Zo zajatia v Amerike)
  • 1923 – Verše J. Jesenského 2, zbierka básní
  • 1932 – Po búrkach, básnická zbierka
  • 1944 – Náš hrdina, lyricko-epická skladba
  • 1945 – Čierne dni, básnická zbierka
  • 1945 – Proti noci, zobrané spisy
  • 1945 – Na zlobu dňa, zv. 1 a 2, básnická zbierka
  • 1948 – Jesenný kvet, posmrtne
  • zostavená a vydaná zbierka

Dráma

  • 1895 – Bozky súboja alebo Poručík, divadelná fraška (len rukopis, knižne vyšlo až v roku 1961 v časopise Slovenské divadlo)
  • 1895 – Medicína účinkuje, divadelná fraška (len rukopis)

Próza

  • 1913 – Malomestské rozprávky, zbierka krátkych próz
  • 1933 – Cestou k slobode, dokumentárna próza (podnadpis Úryvky z denníka 1914 – 1918)
  • 1935 – Zo starých časov, zbierka noveletiek
  • 1934 a 1938 – Demokrati, zv. 1 a 2, román a najrozsiahlejšie prozaické dielo (v roku 1980 bol na jeho námety nakrútený celovečerný film, ktorý režíroval Jozef Zachar)
  • 1935 – Zo starých časov, zbierka noveletiek
  • 1940 – Dva medvede
  • 1941 – Kvôli klasifikácii
  • 1942 – Prefíkaná sláva
  • 1943 – Železničné nešťastie
  • 1944 – Novely, zobrané spisy
  • 1945 – Reflexie, zobrané spisy
  • 1946 – Strach